Veľakrát sa hráči chcú rozlúčiť so svojimi priaznivcami a s ročníkom čo najlepším výkonom, no nie vždy to vyjde. Ak to však dokážu, potom posledný rok, ktorý je vydarený, zahladí aj predošlé „priestupky“. Tak to bolo iste aj v prípade sabinovských treťoligistov, ktorí v záverečnom kole najvyššej regionálnej súťaže hostili Veľké Revištia a súpera vyprevadili domov s prehrou rozdielom triedy.

Bolo to aj čiastočne prekvapivé, lebo hráči MFK Slovan na jar nezvykli doma ryžovať naplno. Veď naposledy dominovali na svojom trávniku ešte v polovici apríla, keď si poradili s Pušovcami. Skôr sa im zvyklo dariť vonku a bolo to naozaj paradoxné. V čom tkvela príčina? – obrátili sme sa na kapitána tímu Patrika Kolpáka  “Možno nás doma  prenasledovala nervozita, akoby sme boli viac strémovaní pred našimi fanúšikmi. Akosi sme sa nevedeli vyrovnať s dajakým stresom na našom ihrisku a nevedeli sme zahrať tak dobre ako u súperov, kde nám to išlo podstatne lepšie. Táto skutočnosť bola pre nás typická počas celej jarnej fázy ročníka.“ Nuž, možno výhre Sabinova napomohlo aj to, že zápas sa odohral o čosi skôr, pričom iniciatíva na zmenu termínu vyšla od Sabinovčanov. „Už sme mali toho dosť a chceli sme to mať čím skôr za sebou.“

Podľa P. Kolpáka hostitelia očakávali väčší odpor  hostí. Domáci však do prestávky strelili pomerne rýchle dva góly a zlomili tak odpor rivala. „Ujali sme sa vedenia z penalty, ktorá bola nariadená za faul zozadu na nášho útočníka vo chvíli, keď išiel zakončovať. Druhý zásah padol po akcii Palča, ktorý si poradil so stopérom a k bližšej žrdi trafil presne.“  Do prestávky hostia vyloženú šancu nemali a priebežný stav zodpovedal priebehu hry. „V druhom polčase sme mali viac možností. Hostia pôsobili už odovzdaným dojmom.“ Po zmene strán mohla padnúť definitíva  po tom, čo Sabinov kopal ďalší pokutový kop, ale tentoraz D. Bašista, ktorý bol úspešným exekútorom prvej penalty, stroskotal. „V prvom prípade čakal na pohyb brankára a kopol to na druhú stranu. Druhý pokus bol iný, gólman vystihol stranu, ktorú si Domino vybral a navyše lopta letela pre brankára v optimálnej výške. Nemali sme však obavy, že by sa súper uchytil, navyše o chvíľu sme stanovili konečný výsledok. Skórovali sme po rohovom kope a hlavičke pri zadnej žrdi.“

Futbalistov MFK Slovan tešilo, že sa divákom za priazeň a dôveru odvďačili týmto výsledkom, ale hlavne peknou hrou. „Súhlasím s trénerom, ktorý naznačil, že toto bol zrejme náš najlepší výkon na jar.“ Pritom víťaz nebol v plnej sile, chýbali Ľ. Andraščík a R. Lapoš. Na lavičke náhradníkov boli dvaja dorastenci, pričom paradoxne nedošlo ani k jednému striedaniu. Na margo uplynulého obdobia P. Kolpák riekol: „Pred koncom  súťaže sme sa už herne našli a kouč naznačil, že tak by si to predstavoval. Takže až vo finiši sme sa rozbehli. Mali sme úzky káder a výpadky kvôli kartám či zraneniam nám robili problémy.“ Iste k pomalšiemu rozbehu prispelo aj to, že hektická zima a turbulencie vnútri klubu na pohode nepridali. Avšak všetko sa postupne utriaslo bez toho, aby hrozila vážnejšia  športová pohroma.