Aj Tatran Prešov, ktorý v minulom ročníku pôsobil v najvyššej súťaži, sa v každom druholigovom  zápase presviedča o tom, že každý zápas je náročný. Bez ohľadu na to, či je súper nováčikom alebo nie. Aj ostatné meranie síl proti Dubnici nad Váhom bolo pre zelenobielych mimoriadne náročné a nakoniec vďaka zásahu Lukáša Micherdu, sa domáci mohli tešiť z troch bodov.

Paradoxne jediný strelec zápasu nebol ešte celkom zdravotne fit a nastúpil na pľac až v záverečnej dvadsaťminútovke. Po niečo viac ako desaťminútovom pobyt na ihrisku skóroval, o to väčšia bola jeho radosť. „Bol to môj prvý gól v druhej lige v tomto ročníku. Predtým som nastupoval v obrane či zálohe, v ostatnom čase som mal však zdravotné problémy. Tie sa ťahali so mnou dlhší čas, s tréningom som začal v stredu, predošlý duel na Petržalke som dokonca úplne vynechal, lebo som v niektorých zápasoch cítil bolesti. Takže som rád, že po výpadku som sa vrátil do diania a verím, že to bude už v najlepšom poriadku,“ rozhovoril sa L. Micherda, ktorý mal patálie s brušným svalstvom. „Pichalo ma to pri každom šprinte či kopnutí do lopty.“

Ako sa dopracoval ku gólu? „Videl som, že z našej ľavej strany sa chystá center, preto som zbehol na zadnú žrď, očakával som nejaký teč alebo to, že lopta spadne za obranu. Erik Micovčák loptu ešte načechral a ja som ju hlavou poslal do siete.“ Hoci Dubnica už neznamená to, čo pred rokmi, keď bola medzi elitou, predsa Šarišanov poriadne potrápila. „Má šikovných hráčov, ktorí vedia, čo chcú ukázať a čo hrať. Snažia sa hrať čo najrýchlejšie dopredu, majú dobrý prechod do ofenzívnej fázy. V prvom polčase nás hostia poriadne potrápili, potom sme sa dali dokopy a boli sme lepším tímom my.“ Takže do prestávky ste si to museli odtrpieť?  “Doslova, tŕpli sme. Všetci, my na ihrisku, i hráči na lavičke, aby sme nedostali nejaký gól, hoci tutovky hostia nemali. Boli však lepším celkom. Vedel som, že ak ustojíme túto pasáž, tak to prežijeme. Navyše ak si niečo k tomu cez pauzu povieme. Nakoniec to tak bolo. Po zmene strán však súper už nebol taký smelý vpredu, tuším ani nevystrelil na bránu. Mohli sme dať rozhodujúci gól skôr, po rohových kopoch bol blízko k tomu Maťo Luberda, ktorý trafil brvno a Kubovi Bartekovi chytil jeho pokus brankár na čiare. Okrem toho hostia vykopávali raz loptu z bránkovej čiary. Vyhrávali sme osobné súboje, získavali sme loptu na ich polovici a zatlačili sme ich.“ Bol to zápas o jednom góle. „Keby sme v prvom polčase inkasovali, tak neviem, neviem, či by sme sa z toho dostali, lebo možno by nás to zaskočilo.“

Aj tento duel potvrdil, že Tatran sa nedokáže  na stropkovskom štadióne „odviazať“ a herne naplno ukázať svoje schopnosti. „Súhlasím, Chodíme tam hrať iba zápasy, netrénujeme na tunajšom ihrisku a nie je to tak, ako v Prešove. Nie je to ideálne, hoci sme si už trošku zvykli.“
Ttakže Tatran bojuje ďalej, niekedy úspešne, inokedy menej úspešne. „Každý duel je mimoriadne náročný, súťaž je vyrovnaná. Všetky zápasy sú svojím spôsobom rovnaké a záleží na tom, ako k nim my pristúpime a aby sme si verili, vyhrávali súboje a zatlačili súpera. Vtedy udávame tón a rytmus hry. Akonáhle umožníme súperovi hrať, je to zlé. Sú tímy, ktoré majú väčšiu kvalitu, ale stále to záleží na nás, ako sa zhostíme úlohy,“ dodal L. Micherda.