Keď v záverečnom treťoligovom kole futbalisti Bardejovskej Novej Vsi vyhrávali vo Svite, tak sa možno v kútiku duše nádejali, že majú vykročené po dlhšom čase k bodovému zisku na pôde súpera. Na jar sa im totiž len zriedkakedy podarilo čosi vonku uhrať. Ani posledné vystúpenie však napokon nevybočilo z tejto smutnej šablóny a kolektív ŠK Milenium 2000 pod Tatrami nič nevydoloval.

Tréner hostí František Šott si najprv poťažkal pri bilancovaní uplynulých zápolení na nekompletnosť kádra. Podchvíľou mu totiž vypadávali zverenci zo zostavy a s výnimkou úvodného duelu v tomto roku stále nemal všetkých jednotlivcov pokope. „Asi som to zakríkol na konci zimnej prípravy, keď som hovoril, že dvoch alebo maximálne troch chlapcov dokážeme nahradiť, no v uplynulom období nám chýbalo bežne päť-šesť  borcov. Niektorí vypadli dlhodobo, ako trebárs Fiľakovský, Macečko alebo Vasiliak.  A ktovie, či sa vôbec  našiel niekto, kto by bol celú jar zdravý. Naposledy nebol ani Valkučák. Výpadkov sa nazbieralo stále neúrekom. Prekvapilo ma, že v zime počas prípravy sa vyskytli nejaké teploty a maximálne dvoj alebo trojdňové absencie, pričom žiadne zranenie sme neregistrovali. Akonáhle sa však začalo hrať na dobrých terénoch, osemdesiat percent zranení sa týkalo kolena. Natiahnuté bočné väzy alebo problémy s krížnymi väzmi boli na prvom mieste. Začalo to Stachurom, k nemu sa pridal Fiľakovský i Virgala, ktorý mal navyše aj pracovné povinnosti a to isté sa týkalo i Valkučáka. Bol aj taký zápas, že Virgalu som musel v sedemdesiatej minúte stiahnuť, aby stíhal do práce. Navyše k týmto výpadkom treba prirátať tresty za karty,“ horekoval kouč Bard. N. Vsi s tým, že vari nebol ani zápas, v ktorom by minimálne traja jednotlivci nechýbali. „Žiaľ, došlo aj k výpadkom z mimofutbalových dôvodov, s ktorými by však treťoligový hráč nemal vôbec  vyrukovať. S takým ospravedlnením by futbalista nemal vôbec prísť za trénerom, lenže doba sa zmenila. Konkurencia chýba a hráči sa nedajú držať nakrátko, rovnako tak nie sú  podmienky na to, aby sme im mohli diktovať, čo môžu a čo zase nie.“

Postupne sme sa dostali  aj k líčeniu priebehu zápasu vo Svite. Hostia najprv dostali výhodu pokutového kopu nariadeného za ruku. „Mali sme mať aj ďalšiu penaltu, lebo Kiseľ zoči-voči gólmanovi ho „urobil“, ten sa mu hodil pod nohy a náš hráč prepadol. Asistentka hlavného rozhodcu signalizovala pokutový kop, ale  strážca pravidiel sa rozhodol neodpískať ho. Následne dostal Jančošek žltú kartu za protesty a tam sa to začalo, lebo tesne pred koncom polčasu po druhej žltej karte náš hráč išiel predčasne do šatne.“ Viac než polčas hrali hostia oslabení, hoci do prestávky to bolo pre nich ešte sľubné, priebežný stav bol 1:1. Po zmene strán sa dal predpokladať tlak Podtatrancov. Zväčša sa hralo na jednu bránu. „Snažili sme sa hroziť po rýchlych protiútokoch, raz  bol v nádejnej pozícii a úniku Kiseľ, ale dal si dlhú loptu. Lenže už sme nedokázali dlhšie udržať loptu a dostávali sme sa pod tlak. Lavička bola okyptená a nemohol som veľmi  rátať s pomocou čerstvých hráčov, lebo k dispozícii bol iba náhradný brankár a jeden ostaršený dorastenec.“  Ofenzíva domácich priniesla zvrat v stretnutí, strelili dva góly a strhli vedenia na svoju stranu, hoci hostia ešte v závere z ďalšej penalty stanovili konečný výsledok. Lenže na prekvapenie už nebol priestor. „Radšej by sme brali jedenástku za stavu 1:0 pre nás, vtedy to bola jasnejšia situácia,“ dodal tréner hostí F. Šott.