Tréner Anton Mišovec v snahe možno aj prekvapiť súpera poslal na umelú trávu v Trenčíne čiastočne obmenenú zostavu, ale aj tak to nepomohlo a prvoligisti Tatrana Prešov sa domov vracali s prázdnymi rukami. Nuž, s momentálnym kádrom sa veľké zázraky na pôde silných súperov čakať nedajú, hoci dlho hostia držali nádej na remízový výsledok. Nakoniec sa im stali osudnými dve zaváhania, ktoré rozhodli o výhre favorita.

Oproti vystúpeniu s Podbrezovou sa do základnej zostavy dostal Martin Dupkala, ktorý bol súčasne aj lekárom hostí. Na začiatku hodnotenia ostatného merania síl sme sa odrazili od toho, že Šarišania ťahajú pomerne dlhú sériu bez streleného gólu a v tom je pes zakopaný i najväčšia športová pliaga tohto kolektívu. Práve tento hráč bol však celkom blízko ku gólu. „Bola to jedna z mála nebezpečných akcií nášho kolektívu. Tomáš Sedlák mi dal výbornú kolmicu. Škoda, chýbalo mi možno pol kroka, aby som sa presadil. Priznávam, trošku som sa i ja zle zorientoval, nevšimol som si domáceho gólmana, či proti mne vystupuje. Keby som mal o čosi bližšie k lopte, dostanem sa pred obrancu a potom by som išiel buď okolo brankára alebo by som strieľal. Navyše, keď som si loptu okolo neho hodil, tak mi ju tečoval a už som ju potom nedočiahol. Táto situácia sa vyskytla za stavu 0:0 v prvom polčase. V prípade nášho úspechu by to určite vyzeralo inak,“ priblížil jeden z kľúčových momentov MUDr. Martin Dupkala.

Podľa jeho slov dlho to vyzeralo pre hostí nádejne, ale domácim pomohlo striedanie, na ktoré východniari zle reagovali. „Išli sme s jasným zámerom, od polovice súpera napádať, nepustiť Trenčanov do krídelných priestorov, lebo sme vedeli, že v nich sú silní zásluhou rýchlych hráčov. Lenže pri oboch góloch sme pozabudli na dôsledné bránenie a preto sme inkasovali. Celkove náš výkon nebol zlý, skôr naopak, veď dlho sme držali remízový stav. Okrem toho aj držanie lopty v pomere 54:46 nebolo až také výrazné pre domácich. Boli sme odhodlaní, bojovní, ale futbal je o detailoch. Nezvládli sme jeden, potom ďalší a bolo po zápase,“ riekol futbalista, ktorý odchádzal predčasne z ihriska za stavu 0:0. Dôvodom bolo, že pri jednom súboji pri rohovej zastávke zle došliapol a pocítil pichľavú bolesť v členku. „Krívajúci hráč nie je veľmi platný na ihrisku, nie je nejakou posilou pre defenzívu, preto som sa pýtal dolu.“

Aká bola taktika – hrať vyslovene defenzívne? Lebo kouč naznačil, že v niektorých okamihoch mužstvo pôsobilo príliš stiahnuto. „Trenčania sú silní na svojej umelej tráve, majú zmysel pre konštruktívny a pohyblivý futbal. Znamenajú nebezpečenstvo pre každého rivala a obzvlášť pre nás. Preto sme sa držali zásady, že dozadu musíme a dopredu môžeme. Stále síce nastupujeme na zápas s úmyslom dať gól a potrápiť rivalov, ale vedeli sme, že Trenčanov musíme najprv eliminovať a potom skúšať brejky so zakončením. Škoda, že nám to v sobotu aj mojou vinou nevyšlo,“ poznamenal sebakriticky M. Dupkala a vyjadril vieru, že do tretice na jar to už konečne vyjde. „Potrebovali by sme prvý gól, prvé body, to by bol akýsi psychologický stimul, ktorý by mužstvo naštartoval.“ Nuž, pripomenuli sme mu aj to, že vyhliadky na lepšie ako predposledné miesto sa neustále zhoršujú. „Podbrezová zase oproti nám zabrala, ešte dobre, že Senica prehrala, ale musíme sa už sústrediť iba na vlastné výkony, aby sme obstáli čo najprijateľnejšie v druhej fáze ročníka.“