Ostatné druholigové kolo prinieslo niekoľko prekvapení na úkor favoritov. Tí, čo pred začiatkom jarnej fázy tvrdili, že si nikto nebude istý svojou pozíciou, mali pravdu. Určite – bez toho, aby sme boli horlivými prorokmi -  toto neboli posledné nečakané výsledky. Aj to dáva aktuálnemu dianiu punc dramatickosti a napínavosti. Prispievajú k tomu aj Lipany, ktoré si naposledy poradili s Popradom, o čom sme viedli dialóg s Petrom Sládekom, ktorý svojím zásahom prispel k trom bodom ŠK Odeva. 

Po doterajších vystúpeniach to vyzerá tak, že chcete skalpovať bohatých a body nechávať chudobným. Čo vy na to?

„Dúfam, že bude platiť len prvá časť otázky, však aj my sme v skupine, ktorá je bodovo chudobnejšia a verím, že postupne budeme brať body aj tým, ktorí sú na tom podobe ako my. Však tieto úspechy budú dvojnásobne cenné.“

Dali ste svoj premiérový súťažný gól v novom pôsobisku, bude vás to čosi koštovať?

“Nuž, akurát čakám návštevu -  nášho kapitána Peťa Bartoša aj s rodinkou, pozval som ho, aby som nemusel nič dávať do kasy... Teraz však vážne, rád zaplatím potrebnú čiastku.“

Už v predošlých dueloch ste moli skórovať, vyšlo to až do tretice...

„Nechcelo mi to tam padať, takže som rád, že som to zlomil, hoci „iba“ z penalty, ale aj také zásahy sa rátajú.“

Boli ste určený na zahrávanie pokutového kopu ako jednotka?

„Je nás tam niekoľko a aj preto by som sa chcel poďakovať Lukymu Janičovi, že ma k tomu pustil, lebo určení sme boli my dvaja ako starší a skúsenejší. Po faule som si zobral loptu, Luky prišiel za mnou a opýtal sa ma, ako sa cítim, či si verím. Odpovedal som, že som v pohode, tak mi podal ruku so slovami, že to dám. To ma ešte viac nakoplo k úspešnému zakončeniu.“

Porušili ste nepísané pravidlo, že faulovaný hráč sa jedenástke má radšej vyhnúť, uvedomovali ste si to?

„V zápase nie, až potom, keď som o tom premýšľal, som prišiel na to, že raz  v lige proti Michalovciam som bol tiež faulovaný a penaltu som vzápätí nepremenil. Majo Kelemen mi to vtedy chytil. Aspoňže sme vyhrali. Inak, bol to jediný môj neúspešný pokus z bieleho bodu v súťažných dueloch. Pritom som v kariére doteraz zahrával veľa pokutových kopov.“

Teraz ste gólom do šatne nakopli svoj tím, čo predchádzalo tomuto momentu?

„Udialo sa to po štandardke, Jani Dlugoš hlavou loptu predĺžil, ja som išiel zakončovať, ale protihráč ma potiahol za ruku. Súper protestoval, ale povedal som , že prisahám na môjho syna, že som nefilmoval, nikdy som nemal vo zvyku padať len tak v šestnástke. Inak, tento gól bol pre nás ohromne dôležitý, lebo dovtedy Poprad bol viac futbalový a mal aj nejakú šancu a náznaky možností, veľa rohových kopov. Lenže aj my sme sa snažili, ja som mal tiež jednu možnosť a najväčšiu azda Slavo Kraľovič, ktorý sa rútil sám na brankára, no ten vybehol a zmaril mu to. Celkove sa hralo medzi šestnástkami na nie najlepšom teréne.  Po zmene strán sme boli aktívni, škoda, že Luky Janič nemal o kúštiček viac šťastia v zakončení, keď loptu zarútil, ale gólman to vyškriabal na žrď. Potom sme inkasovali zo situácie, ktorá by sa nemala stať – po autovom vhadzovaní, keď sme mali dosť času na skonsolidovanie sa, no neboli sme dostatočne koncentrovaní. Za nerozhodného stavu to bolo na vážkach, no našou peknou bodkou bol exportný gól  Maťa Hovančíka, ktorý azda z dvadsiatich piatich metrov pekne loptu obalil a tá sa odrazila od žrde do brány. V závere sme mali aj trošku obavy, ale náskok sme si ustrážili.“

Sám ste naznačili, že vám priala aj šťastena, ale predtým sa od vás niekedy odklonila. Na šance to bolo skôr vyrovnané?

„Hostia ukázali prehľad a kvalitu, ale nejaké vyložené tutovky si nevypracovali, takže bol to možno skôr remízový duel, no my sme ho zvládli o kúštik lepšie.“

Výhra priniesla niečo viac ako body – zvýšené herné sebavedomie a práve to budete potrebovať v ďalšom priebehu súťaže, čo poviete?

„Každý môže zdolať každého a všetci o niečo hrajú. Každý duel bude preto dôležitý a náročný. Nás berú všade ako outsidera, ale to by možno mohla byť i naša menšia výhoda. Na ňu sa avšak spoliehať nemôžeme, zakaždým treba ísť na doraz.“