Po pauze, ktorá trvala dlhšie ako u ostatných účastníkov najvyššej futbalovej súťaže, sa Tatran Prešov predstavil  v popradskom NTC v dohrávanom stretnutí so Zlatými Moravcami-Vrábľami. Bol to súboj posledného s predposledným, po ktorom síce zelenobieli nestrácajú na svojho rivala viac bodov, ale sa k nemu ani nepriblížili. Prvý raz v tomto ročníku sa vo vzájomnom stretnutí zrodila remíza, predtým hostitelia zakaždým premenili výhodu svojho trávnika na tri body. Naposledy mali k úspechu o čosi bližšie hostia, ale východniari predsa len vo finiši aspoň vyrovnali.

Bol to duel dvoch rôznych polčasov. Pred slabou diváckou kulisou a navyše bez časomera bola úroveň merania síl priemerná, hoci niektorí z aktérov mali iný názor. Do prestávky hra vyznela lepšie pre Zlaté Moravce-Vráble, ktoré sa čoskoro ujali vedenia a boli častejšie pri lopte. Až potom sa dostali k slovu vo vážnejších možnostiach aj hostitelia, ale vyťažili len žrď a spálenú šancu. Našťastie pre Šarišanov aj súper trafil do prestávky iba do konštrukcie brány. Mdlý výkon domácich bol nepochopiteľný, veď do diania sa už vrátili niektorí maródi (Dupkala, Streňo), hoci iní zo stabilnej zostavy zase vypadli (Katona). V jeseni u tohto súpera Šarišania zaostali. nepočínali si presvedčivo a zdalo sa, ako keby nechtiac chcú nadviazať na lanský odvar. Dalo sa očakávať, že umývanie hláv v šatni počas pauzy zaberie.

Tak sa i stalo a hoci sa klimatické podmienky rapídne zmenili a začalo pršať, predsa východniari očividne pridali a súper odrazu ako keby prestal existovať. Určite k tlaku pomohlo aj vylúčenie hosťujúceho hráča a pri početnej prevahe bola iniciatíva Prešova ešte markantnejšia. Hoci na druhej strane aj rival mal vyloženú možnosť, ale spálil ju a to bol azda kľúčový okamih z hľadiska konečného výsledku. Domáci miestami konkurenta priklincovali k jeho bráne, ale strelecká smola ich neopustila a nastrelili ešte dva razy žrď i brvno a premárnili ďalšie  tutovky. V poslednej desaťminútovke sa predčasne po druhej žltej karte porúčal z ihriska aj Prešovčan Dupkala a zdalo sa, že to je koniec nádejam na aspoň vyrovnanie. Lenže odvaha a neúnavnosť predsa slávili úspech a Rolinc svojím zásahom vydoloval aspoň zmierlivý výsledok. Nuž, keby Tatran zahral rovnako aktívne oba polčasy, mohol si trúfnuť na viac, takto doplatil na svoju prvopolčasovú bojazlivosť  a nevýraznosť.

Hosťujúci  tréner Juraj Jarábek nešetril pochvalou na úroveň zápasu: " Videli sme dosť kvality, hoci išlo o súperenie posledných tímov v pelotóne. Zápas mal atribúty rýchlosti, agresivity. Do prestávky sme boli na koni my, v druhom to bolo naopak,  zlyhali sme v osobných súbojoch.  Hoci sme túžili naplno bodovať, predsa sme neustáli zlepšenú hru Prešova v druhom polčase. "

Prešovský kouč Miroslav Jantek znovu získal ďalšie poznatky o hre zverencov a má nad čím naďalej premýšľať. "V prvom polčase boli hostia kombinačne o poznanie lepší než my. Nás navyše  uzemnil zásah hostí, po ktorom sme sa nedostali do tempa, hrali sme ako v kŕči. Po zmene strán sme už ukázali viac ofenzívneho snaženia a pribudol aj patričný dôraz Obojstranne nechýbalo primerané nasadenie.“