V prípade Karola Sedláčka nebolo žiadnym prekvapením, že tento borec sa ocitol v menoslove Jedenástky III. ligy. Keď sme ho kontaktovali, promptne siahol po svojom archíve a oznámil nám, že táto miestenka  sa mu ušla už štvrtý raz – stále v drese Spišskej Novej Vsi. Naznačil, že keby Spišiaci neboli v druhej lige, tak by sa mu to zrejme podarilo aj  viackrát. 

Takže už toto ocenenie beriete viac menej ako bežné...

„Treba sa poďakovať tým, ktorí mi dali svoj hlas. Stále to poteší, je to zadosťučinenie za prácu, ktorú hráč odvádza pre klub, pre seba a iných.“

Čoskoro máte 34 rokov, skúsenosť bola najväčšia devíza?

„Nezáleží na veku, to je len číslo. Mojou prednosťou je rozmýšľanie počas zápasu, súboje vo vzduchu, rozohrávka. Domnievam sa, že ako stopér som komplexný hráč. Nechcem, aby to vyznela ako samochvála, ale na tomto poste v tretej lige  do jedenástky patrím. Výkonnosťou to potvrdzujem dlhší čas, nie iba pol roka či rok.“

Ako kapitán máte teda devízu aj v tom, že oplývate primeranou a vysokou  kvalitou.

“Poviem to takto: Nie je to o tom, kto nosí kapitánsku pásku, môže  ju mať aj najmladší v mužstve. Je to o rešpekte a charaktere, schopnosti vychádzať s mančaftom, vzájomnej dôvere a či si ostatní  kapitána vážia. Ľudské kvality sú na prvom mieste.“

Na Spiši pôsobíte niekoľko rokov bez prerušenia, no dlho ste účinkovali mimo východu – buď inde na Slovensku alebo v cudzine. Ukázali ste správny lokálpatriotizmus aj v časoch, ktoré futbalu príliš nežičili.

„Vrátil som sa domov aj kvôli práci vo svojej firme. Táto činnosť ma drží doma, keby nebolo toho, poviem otvorene, už som preč. Milujem svoje miesto a nezáleží mi na tom, či budeme hrať druhú, tretiu alebo štvrtú ligu, ale keby boli lepšie ponuky a keby som bral do úvahy iba tie, tak dávno na Spiši už nie som. Oslovili ma viaceré kluby – Vranov, Trebišov, Bardejov. Aj Inter mal o mňa záujem, niekde som aj trénoval, ale všetko padlo na financiách. Keby som totiž odišiel inde, tak podnikanie by muselo ísť bokom. Keby som mal 25 rokov, tak idem za futbalom preč, ale musím pozerať na zadné vrátka.“

Určite aj vás sa dotkol ekonomický otras FK NOVES v nedávnej minulosti, ako ste to prežívali?

„Pred jarou odišlo sedem hráčov zo základnej zostavy a každý vedel, že to je koniec nádejam na udržanie sa v druhej lige. Preto sme kráčali od prehry k prehre a získali sme iba jeden bod. Klub nemal financie, hoci nikto to nechcel povedať otvorene. Vyskytli sa podlžnosti a hoci som nemal zajačie úmysly, pohár trpezlivosti pretiekol vtedy, keď mi dlhovali peniaze za štyri mesiace a ešte sa tvárili, že čo chcem. Tak som si povedal, že pokiaľ si niekto neváži hráča, ktorý štyri mesiace hrá zadarmo, tak treba sa pobrať preč. Našiel som si klub, v ktorom som trénoval. Tri dni pred štartom ročníka III. ligy boli v šatni Spišskej Novej Vsi štyria hráči. Oslovili ma, povedal som, že nemám problém a nechcem nič od klubu, len aby mi boli vyplatené podlžnosti a pol roka budem hrať aj zadarmo. Dohodli sme sa, preto som zostal a to, že sme skončili tak ako sme skončili, je veľmi cenné.“

Podľa všetkého možno kariéru zakončíte na Spiši, čom poviete?

„Bola ponuka z Interu, stále spolu komunikujeme a bol to i môj sen, že tam skončím, kde som pôsobil niekoľko rokov. Všetko sa uvidí, hoci viem, že mám stále na to, aby som druhú ligu hral. Najradšej by som to však zakončil v materskom klube, kde som veľa prežil, ale všetko je otvorené.“