Najvyššia futbalová súťaž vstupuje cez víkend do finále a jej účastníci po záverečnom kole pretnú pomyselnú cieľovú pásku. Niektoré celky ešte majú o čo hrať, týka sa to hlavne adeptov na zostávajúcu miestenku v Európskej lige, väčšina však už „iba“ dohrá zápolenia. O všetkom je takmer rozhodnuté a keďže zostupové varianty tentoraz nie sú namieste vzhľadom na absenciu vypadávajúceho tímu, tak to trošku ubralo z dramatickosti súťaže.

V minulom kole  sa Tatran Prešov rozlúčil so svojím azylovým pôsobiskom v NTV Poprad remízou s Dunajskou Stredou a bodku za končiacim sa ročníkom dá meraním síl na trenčianskom štadióne. Teda znovu narazí na ďalšieho uchádzača o Európsku ligu. V jeseni v prvom vzájomnom zápase zeleno bieli pod hradom Matúša Čáka remizovali 1:1, v tomto roku pod Tatrami prehrali 1:2. Napriek tomu, že favoritom je domáci AS, predsa ostatný zlepšený výkon naznačil, že východniari nemusia byť bez šance. „Chceme sa rozlúčiť dôstojne so súťažou a potvrdiť, že vieme hrať futbal,“ konštatoval Dávid Leško.

Práve tento hráč bol smutným hrdinom v ostatnom vystúpení proti DAC. Po tom, čo hostia v závere hrali vabank a dokonca i brankár Slávik sa pri štandardnej situácii ocitol pred svojím náprotivkom Talianom, sa vo veľkej možnosti po strate lopty hostí ocitol práve D. Leško. Lenže z veľkej diaľky nemieril presne pri svojom pokuse trafiť opustenú svätyňu súpera. „Bola to naozaj výnimočná situácia, ktorá sa vyskytne raz za rok, takže možno preto som netrafil. Loptu som posielal naslepo, intuitívne. Vedel som, že brankár hostí je mimo, no nechcel som vymýšľať, aby ma nedobehli protihráči. Potom by mi zase všetci hovorili, prečo som nestrieľal. Tak som sa rozhodol pre okamžitý pokus, ktorý, žiaľ, nevyšiel.“

Práve tento moment mohol rozhodnúť o tom, že Tatran by favorita pokoril. Podobných možností bolo však ešte niekoľko a naozaj východniari boli oveľa bližšie k trom bodom ako D. Streda. „Boli skrumáže, ktoré mohli rozhodnúť o našom úspechu, lenže nepodarilo sa. Aj tak však bod bol cenný.“ Aj krajný stredový hráč Šarišanov priznal, že predposledné vystúpenie absolvovali Prešovčania vo väčšom tempe a v primeranej emócii. „Bol to celkom solídny zápas. Výhra by nás určite viac potešila, možno by sme si ju aj zaslúžili za to, čo sme odviedli na trávniku. Mali sme na to, aby sme to zvládli, lenže koncovka nás neposlúchala celý ročník a tento duel nebol tiež výnimkou.“

Nadhodili sme tiež moment razantných fanúšikov hostí, ktorí vytrvalo hnali dopredu svojich, kým paradoxne domáci nemali takmer žiadnu hlučnejšiu podporu z tribún. „Ja som to ani celkom nevnímal a neuvedomoval som si, že v hľadisku majú prevahu hlasivky z tábora hostí.“ Položili sme priamu otázku D. Leškovi, či sa už mužstvo teší na to, že je koniec zápolení? „Sezóna bola dosť psychicky i fyzicky náročná, takže vítame jej záver,“ dodal bez okolkov skúsený borec, ktorý na vlastnej koži tiež zistil podstatný rozdiel medzi druhou ligou a najvyššou súťažou. Podnetov nováčik nazbieral dosť a či sa z chýb poučí (to sa týka všetkých zložiek, nielen hráčov), to sa ukáže v ďalšom ročníku.