Aj séria košických druholigistov, ktorí ťahali výbornú šnúru zápasov bez prehry, sa už skončila. FC prehral v uplynulom kole na ihrisku Dubnice najtesnejším rozdielom, ale všetko mohlo byť inak. Smutným hrdinom zápasu bol kapitán tímu František Pavúk, ktorého sme vyspovedali.

Noc po zápase asi nebola najpohodovejšia, že?

„Nebolo to najpríjemnejšie, ale treba sa  z toho spamätať čím skôr a ísť ďalej. Však sme prehrali iba prvý raz a nemožno z toho robiť dajakú športovú tragédiu. Mrzí nás to, ale treba zdvihnúť hlavy.“

Možno za týmto premiérovým neúspechom možno hľadať aj to, že dosiaľ ste na cudzích ihriskách nedali v žiadnom zápase viac ako gól a tentoraz ste vyšli dokonca naprázdno...

„O tejto bilancii som netušil. Je však pravda, že sme mali ako predtým, tak aj naposledy množstvo šancí. V Dubnici sme ťahali za dlhší koniec a boli sme bližšie k skórovaniu. Mali sme veľa tutoviek, možno chýbal väčší dôraz, možno viac športového šťastia. Určite náš výkon nebol zlý. Máme sa z čoho poučiť, nabudúce sa musíme vyhnúť podobným zaváhaniam.“

Dubničania síce vyhrali minulý ročník, ale v tejto sezóne im to príliš nejde. Možno sa potrebovali uchytiť práve proti vám a viac menej im to vyšlo.

„Mrzí nás, že sa súper uchytil práve na náš úkor, lebo sme chceli šnúru ťahať čo najdlhšie. Na druhej strane súťaž je vyrovnaná, čo dokazujú aj ostatné výsledky, pričom počínanie si konkurencie nám zväčša trošku zahralo i do karát. Teraz sa už treba koncentrovať na nasledujúci šláger s Banskou Bystricou.“

Poďme k rozhodujúcim momentom. Najprv prišla vaša nepremenená penalta. Čo sa stalo?

„Prestrelil som, asi som do strely dal priveľa sily. Veľmi ma to mrzelo, lebo namiesto toho, aby som vlial do mužstva viac pokoja, prišlo moje zaváhanie.“

Kedy sa vám čosi podobné prihodilo v súťažnom zápase?

„Nechcem, aby to vyznelo nejako prehnane sebavedomo, ale už naozaj dlho. Tuším ešte v Lokomotíve v penaltovom rozstrele v pohárovom vystúpení, čo je už pár rokov.“

Nedáš dostaneš sa potvrdilo naozaj stopercentne, lebo o pár desiatok sekúnd ste inkasovali rozhodujúci zásah. Bolo to spôsobené azda psychickým otrasom a menšou koncentráciou po zahodenej jedenástke?

„Nemyslím si, lebo sme boli rozbehnutí, diktovali sme tempo hry a mali sme dosť možností. Takže sa nedomnievam, že by nás tento moment nejako rozhodil, ale pravda je, že z následného protiútoku domáci hráč dal vari životný gól po odhlavičkovanej lopte, keď to perfektne trafil volejom. Škoda, že my sme už takí presní pri našich pokusoch neboli.“