Ako správny lokálpatriot, ktorý je citlivý na označenie regiónu, odkiaľ pochádza, sa zdravo a potmehúdsky nasrdil, keď sme sondovali, ako sa Záhorák ocitol na východe. Podotkol, že on je Kopaničiar z Myjavy a ľudia odtiaľ sú citliví na  nesprávne geografické označenie. Záhorie je Skalica či Senica, ale nie Myjava. Potom sme už vedno s Petrom Sládekom z veselého úvodu prešli na aktuálne futbalové témy.

Východniari neraz mieria aj na západné Slovensko, ale je výnimočné, pokiaľ sa hráč odtiaľ ocitne v našom regióne. Ako k tomu prišlo, že ste sa stali hráčom Lipian?

„Na to je výstižná odpoveď  za všetkým hľadaj ženu. Mám manželku z neďalekej  Červenice pri Sabinove a tak sme sa dohodli, že strávime pol roka u svokrovcov, aby som aj ja trošku pookrial po nevydarenej anabáze v Poľsku. Nepovedal by som, že ide o reštart, ale jednoducho potrebujem sa dostať do hernej pohody. Mal som ponuky aj z prvej ligy či zo zahraničia, ale potrebujem byť s rodinou. Rozchýrilo sa, že zostávam na Slovensku, tak preto prišli ponuky, no ja som videl, že Lipany sú seriózne a to tiež zavážilo. Dohodli sme sa na polročnom účinkovaní, ostatné sa ukáže.“

 Pred čosi ako viac ako dvoma rokmi Myjava predčasne ukončila svoje pôsobenie v najvyššej súťaži a tam nastal zlom vo vašej kariére. Ako sa to odvtedy vyvíjalo?

„ Koniec myjavského tímu bol šokom, to priznávam. Odišiel som v januári 2017 vedno so spoluhráčom Ľubošom Kolárom  do poľského druholigového klubu Bielsko-Biala, kde bol trénerom Ján Kocian. Po pol roku slovenský kouč skončil a Slováci sa pomaly dostávali na vedľajšiu koľaj. Preto som sa dohodol na hosťovačke so Zlatými Moravcami. Pred rokom som sa znovu vrátil do poľského celku.“

Naznačili ste, že lanský rok už bol krušný, z akého dôvodu?

„Prišiel nový športový riaditeľ, ktorý robil všetko pre to, aby nás – Slovákov – úplne odstavil. Naznačil nám, že nie sme tam vítaní, robil si svoju politiku, doviedol hráčov z cudziny. Viacerí chlapci zo šatne aj tréneri sa pobrali preč, my s Ľubošom sme zostali ako poslední mohykáni. Druhá strana chcela ukončiť zmluvu, ale nepochodila, tak nás funkcionári dali do béčka, potom nás zase presunuli do prvého celku. Proste chceli nás dajako upratať. Splnili sme však všetko, aj nezmyselné požiadavky zo strany klubu, aby sme neporušili zmluvu a keď kontrakt vypršal v závere minulého roka, tak sme sa porúčali.“

Vráťme sa k aktuálnemu dianiu – kedy ste naposledy hrali v druhej slovenskej lige?

„Ešte v myjavskom drese, čo je naozaj už pár rokov dozadu. Pokiaľ ide o znalosti z hry Lipian, videl som ešte v jeseni jeden ich duel naživo, no vtedy som ešte neriešil to, či tu zostanem. Súťaž je bojovná, vyrovnaná, náročná. Pravdaže, aj mojím želaním je, aby sa ŠK Odeva udržal v zápoleniach, ale vo futbale jednotlivec nezmôže nič, závisieť bude od všetkých, ako si poradíme s náročnou úlohou.“

V prvej lige ste dali 31 gólov, hrali ste aj za Trnavu, legionárčili tiež v Belgicku či Česku, takže určite budete pod kritickejším drobnohľadom diváka a vaša hra musí spĺňať iné kritériá, všakže?

„Určite si to uvedomujem. Však mojím najväčším kritikom je svokor, ktorý chodí na všetky duely a pomaly ani obed nemôžem doma zjesť... Na druhej strane istý tlak je dôležitý a aj nutný v záujme veci. Je to pre mňa výzva a teším sa na ňu, hoci predpokladám, že sa možno aj súperi viac sústredia na mňa. Po minulom období v Poľsku, ktoré nebolo vydarené, však chcem získať hernú istotu a prinavrátiť si radosť z futbalu.“

Bezpochyby sa od vás očakáva, že zvýšite ofenzívnu silu tímu...

„Na tom  tu, aby som pomohol a tréneri vedia, že mi najviac vyhovuje pozícia podhrotového hráča, v krajnom prípade hrotového. V príprave skúšame viaceré varianty a uvidíme, ako to pôjde. Nejaké góly som dal, to je pravda. Príprava je jedna vec, avšak všetko podstatné prinesú až ligové majstrovské boje.“