So záujmom sa očakávalo úvodné vystúpenie treťoligistov  Tatrana Prešov na ihrisku nováčika v Kalši. Zelenobieli zvládli úlohu s prehľadom, vyhrali rozdielom triedy, pričom na ich súpiske sa po odmlke objavili aj mená, ktoré  na nej boli i pred rokmi. Medzi staronovými hráčmi je tiež Ľubomír Ivanko-Macej, ktorého sme požiadali o rozhovor.

Po koľkých rokoch ste sa ocitli v Tatrane?

„Tuším po šiestich. Keď som odchádzal, nezaoberal som sa tým, či sa tu ešte objavím. Určite som neodchádzal s tým, že je to natrvalo.“

Po rozpade Lokomotívy Košice ste si aj vy hľadali nové angažmán, bol Prešov prvou a jedinou voľbou?

„Mal som aj iné možnosti. Boli skúšky v Poľsku aj na Slovensku v druhej lige, bola aj príležitosť zakotviť v druhej najvyššej súťaži bez skúšky, ale nemienil som odchádzať z domu, lebo počas pôsobenia v Košiciach som si našiel robotu v jednej firme. Chcel som teda zladiť futbal s prácou a toto angažmán mi časove vyhovuje. V Tatrane som bol od začiatku prípravy.“

Takže vo vašom návrate nemal prsty nový tréner Peter Petráš, s ktorým ste, mimochodom, boli kedysi aj spoluhráčmi, že?

„Je to tak, ja som prišiel do áčka na lavičku ako mladý dorastenec za trénera Tarkoviča a neskôr pána Kovalca a terajší tréner bol vtedy kapitán celku.“

Ako ste vnímali premiéru v Kalši,  bola to jednoznačná záležitosť?

Vôbec nie. Domáci sa snažili, za stavu 0:0 nastrelili brvno a keby dali gól, vyzeralo by to inak. Do prestávky sme získali dvojgólový náskok, kontrolovali sme hru, no ihrisko bolo malé a z každej štandardky hrozilo nebezpečenstvo. Tretí gól nás už upokojil a ukontrolovali sme si to. Domáci však bojovali až do konca, vedeli, že nemajú čo stratiť a snažili sa skorigovať porážku.“

Výsledok ste spečatili práve vy – ako?

„Dávid Ivanecký nacentroval z ľavej strany loptu na zadnú žrď a ja som to sklepol hlavou do brány. Inak, hlavou som často v kariére neskóroval, v Bardejove to bolo dva razy a teraz znovu po dlhom čase.“

Vzhľadom na značné hráčske presuny ešte o nejakej zohratosti tímu nemôže byť zrejme reč...

„To veru nie, lebo káder sa skladal za pochodu a až do poslednej chvíle. Obdeň ktosi prišiel na skúšku alebo odišiel. Na začiatku to bolo naozaj hrozivé, nebolo nás dosť ani na prípravný zápas. Teraz je to už celkom dobre vyskladané. Máme za sebou len prvý súťažný duel, čo nič neznamená, ťažké previerky ešte len prídu. A určite je čo naprávať, zlepšovať, aby sme boli ešte lepšie nachystaní na ďalšie vystúpenia, ktoré nás čakajú.“