Málokto by predpokladal, že piatoligisti Čirča v skupine Šarišskej sa takto v jeseni „odtrhnú“ z reťaze. Po minulom ročníku, keď skončili v strede pelotónu, ich vari nikto nepasoval na ašpiranta na čelo tabuľky a tým pádom aj na postup. Lenže veci sa majú tak, že TJ Družstevník zimuje na prvej pozícii.

Do veľkej miery je to i zásluha hrajúceho trénera Ľubomíra Jacka, ktorý je v tejto pozícii v tomto tíme druhú sezónu. Ako vníma svoju rolu a to, čo sa udialo? „Niekedy je to náročnejšie, ale pokiaľ chlapci počúvajú a robia to, čo majú, tak to ide a spolupráca je ľahšia. Mám s nimi veľmi dobrý vzťah a to je podstatné. Ja som prišiel aj preto, aby som skĺbil kolektív a aby sme sa výkonnostne posunuli, vzdialili z priečok, ktoré boli nepríjemné. Keby sme v minulom ročníku vyhrali posledný duel, tak sa dostaneme o pár priečok ešte vyššie, ale i tak siedme miesto bolo úspechom. Predtým sme sa spoznávali a dialo sa to postupne, lebo veľa jednotlivcov chodilo za prácou do cudziny. Na naše výkony vplývalo i to, že sme hrali neustále v inej zostave. A prečo nám jeseň vyšla tak výborne? Hlavným dôvodom bolo, že úvodných päť duelov sme odohrali doma a strelecky nám to sypalo. Chlapci sa nabudili, išlo im to, do výkonov dávali maximum. Od toho sme sa odrazili.“

V Čirči si pred štartom zápolení nehovorili, že idú na prvenstvo, no mienili sa pohybovať v hornej polovici tabuľky. Motivácia rástla úmerne s tým, ako s pribúdajúcimi kolami sa tím pohyboval stále na špici. „To zverencov hnalo dopredu na tréningoch i v zápasoch.“

Momentálne sa ešte veľa zmien v kádri neudialo, mužstvo zostalo pokope, no nejaké posilnenie je v štádiu riešenia. „My máme hráčov dosť, veď v jeseni sme ich vystriedali tuším dvadsaťpäť, ale brzdí nás to, že stále je ktosi mimo kvôli pracovným povinnostiam. Určite by sme sa však nebránili, keby prišiel súci útočník či krajný obranca.“ Zaujímavé je, že väčšinu kádra tvoria odchovanci Čirča, iba pár je odinakiaľ. „Už vlani sa niektorí vrátili domov a začali trénovať, prejavili túžbu obliekať si dres klubu.“ Ľ. Jacko vytiahol aj perličku, že na prestížne derby so Starou Ľubovňou bolo pripravených 21 borcov (traja nemohli byť ani v zápise). „Bol to pre každého – ako sa vraví – zápas roka. No stalo sa nám aj to, že zo dva razy nás bolo len zo dvanásť-trinásť.“

Sedem zápasov s plným bodovým ziskom po sebe bolo úctyhodných a líder si získal rešpekt. Ten si udržal počas celej prvej polovice ročníka, veď iba raz remizoval a raz prehral. Ako teda kouč vidí odvetu? “Pôjdeme od zápasu k zápasu, nehovoríme dopredu, že ideme na postup. Už teraz sme dokázali, že mužstvo na to má, ale závisieť bude od formy a od toho, či kľúčoví jednotlivci budú stále poruke. Navyše úvodné štyri kolá hráme vonku a vieme, aká je jar náročná. Veľa bude záležať i na tom, ako sa k postupovým možnostiam postaví vedenie klubu. Určite zadosťučinením pre chlapcov by bolo, keby sme si udržali naše postavenie až do konca zápolení. Bude to náročné i z toho dôvodu, že Stará Ľubovňa otvorene hovorí, že chce postúpiť. Nuž, čaká nás náročné obdobie,“ dodal Ľ. Jacko, ktorý patril medzi najlepších strelcov a sám na margo toho povedal: „Mal som ako tréner i šťastnú ruku, lebo zakaždým, keď som prišiel na ihrisko, som skóroval a napríklad v prvých piatich vystúpeniach som dosiahol poltucet zásahov.“