Stanislav Soroka je prezidentom futbalového oddielu Partizán Bardejov už šiesty rok. Bardejovčania majú za sebou ťažké obdobie, ale vyzerá to tak, že sa začína blýskať na lepšie časy. Prezident spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi po dlhých a ťažkých rokovaniach zabezpečili zahraničného sponzora. Ten prevzal 50 % akcií klubu. Spolupráca sa začala po 5 rokoch nástupu Stanislava Soroku do funkcie prezidenta klubu.

Klub ste prevzali v zložitej situácii. Kto alebo čo vás priviedlo k prevzatiu futbalového oddielu a rozhodnutiu stať sa jeho prezidentom?

„Moje stretnutie v závere roka 2015 s vtedajším prezidentom klubu Petrom Petrušom viedlo ku konštatovaniu, že vzhľadom na jeho pracovné povinnosti to nebude zvládať a tak som povedal áno. Keď som 8. januára 2016 prevzal klub, nachádzal sa v zlej situácii a mne to nebolo jedno. Nechcel som, aby všetko padlo.“

Čo vám futbal za tie roky dal a naopak, čo vám zobral?

„Je ťažké povedať, čo dal a čo zobral. Spoznal som veľa úžasných ľudí, ktorí pri tomto športe pracujú a trénujú niekoľko desaťročí. Práca s ľuďmi je veľmi náročná a s deťmi to je ešte náročnejšie. Rôzne súťaže, piatky, sviatky, soboty, nedele a každodenne tréningy. Môj obdiv patrí mládežníckym trénerom. Za to, koľko majú v sebe trpezlivosti, pokoja a snahy mladým rozumieť a neustále ich zlepšovať. Máme veľa fanúšikov, ktorí nás neúnavne povzbudzujú a stoja pri nás aj v ťažkých časoch. Viete, futbal je veľká spoločenská udalosť, ktorá ľudí spája. Hlavne na zápasoch, kde sa všetci stretávame. Futbal mi zobral veľa času. Ale na druhej strane žije ním celá moja rodina, a tak ten zdanlivo stratený čas bol veľmi dobre prežitý.”

Investovali ste do klubu nemalé vlastné prostriedky. Čo na to hovorí vaša rodina?

„Je pravda, že som tam investoval svoje finančné prostriedky. Čo už, je to za nami. Nie som prvý ani posledný kto do Partizána Bardejov investoval. Som rád, že moja rodina je so mnou. O takýchto veciach sa doma nerozprávame. Ale moje pôsobenie vo futbale nie je o peniazoch. Niektoré kamarátstva, ktoré som pri futbale spoznal, sa proste kúpiť nedajú. Peniaze sú potrebné, ale v týchto ťažkých chvíľach je najviac potrebné zdravie, šťastie a pohoda.“