Boli časy, keď v prvoligovom tíme zo Senice bolo viac východniarov, doslova plejáda. Momentálne sa však na súpiske, ktorá bola poruke v zápase s Tatranom Prešov, ocitol iba Róbert Pillár. Odchovanec bardejovského futbalu, ktorý pred niekoľkými rokmi zamieril na Záhorie, bol oporou svojho celku, ale napokon odchádzal z NTC v Poprade smutný. Aspoňže sa mohol potešil z účasti  svojho fanklubu spomedzi najbližších rodinných príslušníkov i ďalších známych, ktorý sa prišiel naňho pozrieť.

„Prišla mamka so sestrou a ďalší, no veľmi nekričali. Celkove ľudí na štadióne bolo málo, no Prešov nehrá doma, takže si nemôžeme vyberať. Nespravíme s tým nič, treba hrať aj pred hŕstkou divákov,“ podotkol 25-ročný obranca, ktorý odviedol svoj štandard v strede obrany. Na margo porážky, ktorú uštedrili jeho tímu iní východniari, riekol, že Seničania mali dosť šancí na to, aby uhrali lepší výsledok. „Keby sme skórovali ako prví, tak to nejako ukopeme, lebo na jar inkasujeme málo gólov, no, žiaľ, prehrávali sme, Prešovčania sa potom zavreli do obrannej ulity a už sa s tým nedalo nič urobiť.“  Kolektív FK na jar vykročil celkom inak ako v jeseni, pred duelom s Tatranom iba raz prehral a veril si aj pod Tatrami. „Predtým nám aj jeden gól stačil aspoň na bod, celkove sme viac  bodovali ako v jeseni. V čom vidím príčinu obratu k lepšiemu? Pomohol nám úvodný zápas. Pritom sme sa s novými chlapcami, ktorí prišli, videli len párkrát, ale zomkli sme sa a vytvorili dobrú partiu. Všetci nás podceňovali, no výsledky nám vyšli. Hra nie je najhoršia, hráme poctivo zozadu a celkove sme svedomitejší, čo nám prinieslo neraz sladké ovocie.“

Paradoxne podľa R. Pillára hostia mali v uplynulom stretnutí vari najviac šancí zo všetkých jarných vystúpení a predsa odišli domov naprázdno. „Nedali sme gól, predtým sme si vypracovali jednu-dve šance, no dokázali sme ich zužitkovať. Tentoraz nám nič nevyšlo v koncovke.“ Určite mal na tom podiel aj brankár Talian, ale aj gólman Seničanov mal niekoľko pohotových zákrokov. Celkove sa však zdalo, že Seničania boli trošku menej výrazní a menej odvážni, akoby si proti outsiderovi súťaže príliš neverili. „Máme svoj systém, na ktorý sa zameriavame a nechceme ho meniť podľa postavenia súpera v tabuľke. V prvom polčase to nebolo veľmi výrazné, ale po zmene strán sme už Tatran k slovu veľmi  nepustili, ale i tak sme prehrali.“ Robo si spomenul aj na jesenné vystúpenie v Prešove, kde FK jasne dominoval. Lenže aj vtedy to mohlo byť inak. „Do polčasu sme pokojne mohli prehrávať rozdielom triedy, no podržal nás brankár a potom sme využili slabšie chvíle rivala a udreli. Potom doma to bol typický remízový zápas, veľa šancí sa nezrodilo, tentoraz to bolo oveľa viac otvorené,“ konštatoval borec, ktorý si zvykol na to, že na Záhorí zostal s východniarčinou osamotený. „Boli časy, keď nás tu bolo vari sedem. Však aj Dávid Leško z Prešova, s ktorým sme sa teraz stretli a trošku aj porozprávali. Inak, s Jožkom Dolným, ďalším bývalým hráčom Tatrana, som azda najčastejšie v kontakte aj po jeho odchode do Poľska,“ naznačil borec, ktorý patrí v Senici medzi najskúsenejších jednotlivcov. Zmluvu má platnú ešte na ďalšiu sezónu. Istý čas bol aj kapitánom, ale na margo spokojnosti riekol veľavravne: „Zažil som aj lepšie obdobie v tomto klube, keď sme hrali o špicu a boli peniaze. Teraz máme trošku iné problémy, ale taký je futbal,„ pripomenul R. Pillár, ktorý nepriamo narážal na momentálnu neutešenú finančnú situáciu v klube, ktorú sa však funkcionári snažia čím skôr vyriešiť k spokojnosti hráčov i členov realizačného tímu.