V hráčskej mizérii, ktorá momentálne panuje v prvoligovom tíme Tatran Prešov, dobre padol príchod Juraja Hovančíka, ktorý okúsil premiéru v zelenobielom drese proti Michalovciam uplynulú sobotu. Urastený a fyzicky dobre disponovaný borec veľmi dobre zapadol pri svojom debute v novom tíme a bol výraznou postavou v stredovej formácii. Neraz vyhrával osobné i hlavičkové súboje a zaujal aj mnohými chytrými prihrávkami. Práve takýto typ hráča dosiaľ Šarišanom absentoval.

Pochopiteľne, po zápase sa stal terčom otázok zástupcov médií. Prvá smerovala k tomu, ako sa zrodil jeho príchod do Prešova. „Trénoval som sedem týždňov s Lokomotívou Košice, kde mi tréner Rusnák jednak pomohol a chcel ma do mužstva. Potom som „sedel“ za jedným stolom s majiteľom klubu, ktorý mi tiež naznačil, že mám svoju kvalitu a preto so mnou počíta, lenže nedohodli sme sa na podmienkach kontraktu. Vzápätí mi volali z Tatrana - presnejšie asistent trénera Mlynár, tak som prišiel na tréning a okamžite sa to doriešilo,“ podotkol J. Hovančík, ktorý predtým účinkoval rad rokov v FC VSS Košice, odkiaľ putoval do Frýdku-Místku i Podbrezovej, aby sa vrátil nakoniec do klubu, kde zakotvil po svojom príchode z Lipian. Takže už dvaja hráči z FC VSS (druhým je Trebuňák) posilnili svojho suseda  a odvekého rivala. „A kto bude ešte ďalší? Nuž, to neviem,“ odpovedal s úsmevom tento futbalista a dodal, že počas reprezentačnej prestávky si treba odpočinúť a možno aj nejaké posily ešte prídu. „Je veľa maródov, káder je oslabený.“

Juraj sa objavil v tréningovom procese Tatrana po prvý raz v utorok minulý týždeň. Bolo to deň po tom, čo sa nedohodol s Lokomotívou. „Veľmi som chcel hrať, lebo súťažný duel som neabsolvoval veľmi dlho. Som rád, že som pomohol k remíze. Verím, že to pôjde už len k lepšiemu. Každý bod poteší, lebo nálada pred zápasom po zlej sérii bola dosť skleslá, chlapci boli nervózni z výsledkov a z toho, že mužstvo dostávalo veľa gólov. Veril som, že sa to zmení a teší ma, že sa to naozaj otočilo. Počas pauzy dobijeme baterky, psychicky sa dáme do poriadku a potom sa sústredíme na ďalšie vystúpenia.“

Pre tohto matadora bolo derby východniarov špecifické i v tom, že mal veľkú chuť na futbal vzhľadom na to, že viac ako deväť mesiacov pauzoval kvôli zraneniu. „Trénoval som stále, najprv individuálne s kondičným trénerom, potom niekoľko týždňov so železničiarmi. Už som v pohode, hoci zápasová kondícia ešte nie je pochopiteľne na želanej úrovni. Hovoril som aj trénerom, že uvidím, koľko  minút potiahnem a koľko bude vládať. Akonáhle sa objavili kondičné resty, tak som sa pýtal dolu. S blížiacim sa záverom som už nemal z čoho dobíjať energiu a uvoľnil  som preto miesto čerstvému spoluhráčovi. Cítil som, že už mužstvu nedám viac.“

I tak premiéra dopadla azda aj pre neho osobne nad očakávanie dobre. „S trénerom sme si prebrali moju pozíciu a to, čo mám hrať. Som stavaný na súboje, to sa odo mňa očakáva. Išiel som do zápasu s tým, že dosiahneme lepší výsledok než predtým, nezaťažoval som sa žiadnymi chmúrnymi myšlienkami a bol som presvedčený, že neprehráme. Bolo fajn, že nakoniec tak i bolo,“ dodal  26-ročný Juraj Hovančík.