V čase reprezentačnej prestávky sa mu naskytol čas aj na návštevu rodiny, pár dní mohol stráviť v rodisku a my sme to využili. Jozef Škrlík usadol začiatkom júna s kolegom Sauliusom Sirmelisom na lavičku kazašského FK Šachťar Karaganda. Stalo sa tomu po 15. kole, keď mali „baníci“ na konte iba deväť bodov a motali sa na dne „Kazachstan Premier League“...

Ponuka prišla nečakane, klub menil trénera Eremenka, Rusa s fínskym štátnym občianstvom, času na premýšľanie veľa nebolo. Z možnosti „ber – nechaj tak“ si vybrali tú prvú a nasmerovali svoje kroky (letecky) do centrálnej časti Kazachstanu, do štvrtého najväčšieho mesta. „Baníci“, ako znie oficiálna prezývka klubu, sú dvojnásobným majstrom Kazachstanu (2011, 2012), v roku 2013 vyhrali kazašský pohár. Ešte pred troma sezónami účinkovali v Európskej lige (3. kvalifikačné kolo), no aktuálne čakala iná situácia. Zažehnať krízu, zachrániť sa. Po kluboch Akzhayik Uralsk, Ordabasy Shimkent nasledovala FK Šachťar Karaganda...

„Uraľsk bol skôr „rodinný“ klub, v čase môjho pôsobenia nováčik súťaže, Shimkent znamenal opak, klub v treťom najväčšom kazašskom meste mal dobré zázemie, Karagandu by som zaradil tiež medzi kluby s dobrými podmienkami, i keď aktuálne hráčska kvalita trochu chýba. Keď to nadnesene rozdelím, špičku kazašského futbalu tvoria Astana a Almaty, nasleduje Shimkent a potom „stredná vrstva“, kde by som zaradil aj Karagandu,“ opísal kazašské dojmy Jozef Škrlík.

V kádri má aj Slovanov: dvojicu Slovákov (Zošák, Szoke), Srbov (Stanojevič, Stojanovič) i Čechov (Valenta, Chleboun)... „Zošák je na Slovensku známy, v Žiline hrával Ligu majstrov, pôsobil v Ružomberku, skúsený, kvalitný futbalista, Szoke – bývalý futbalista Podbrezovej, Zlatých Moraviec, s oboma som spokojný. Z českých Chlebouna poznám, urastený obranca, mal som ho v kádri aj v Uraľsku, v českej najvyššej súťaži má odohraných dosť zápasov, Valenta hrával v Mladej Boleslavi, teda kvalitnú českú súťaž. Srbi sú typickí Balkánci, hraví, technicky s loptou silní, už trochu horšie kondične, takticky. Majú však nápad, futbalové myslenie.“

Hlavná úloha sezóny - záchrana. V desiatich zápasoch na konte osemnásť bodov. Z dna tabuľky to viedlo k posunu na ôsme miesto. Nová metla metie dobre? „Mužstvo sme preberali v kritickej situácii, po takmer polovici sezóny na konte deväť bodov bolo pre dvojnásobného majstra skutočne málo. Dvihli sme sa, aspoň bodovo, na úvod tri víťazstvá, no prišli aj prehry, lebo káder má svoju kapacitu. Cieľ je záchrana, ostáva odohrať ešte deväť kôl a myslím si, že dvanásť – trinásť bodov by malo postačiť. Poslední dvaja vypadávajú, desiate mužstvo čaká baráž, aj tej sa chceme vyhnúť. Do boja o záchranu je namočených sedem mužstiev, záver sa črtá nervózny, no dúfam, že pre nás so šťastným koncom,“ dodal Jozef Škrlík.

V nedeľu 27. augusta nabral humenský rodák smer Košice – Moskva – Karaganda. Čaká ho deväť stretnutí, sezóna končí 5. novembra 2017.