Hoci druholigoví  futbalisti  Lipian dopadli v minulom ročníku tak ako dopadli, predsa zanechali sympatický dojem v druhej najvyššej súťaži. Tréner Emil Jacko sa mohol spoľahnúť na niektorých jednotlivcov, ktorí potiahli kolektív aj vtedy, keď to herne či výsledkovo príliš nešlo.  Medzi ťahúňov ŠK Odeva patril rozhodne brankár Peter Bartoš, ktorý je stálicou medzi žrďami v tomto tíme.

Nie nadarmo sa stal v závere jesennej časti kapitánom celku. Počas celého ročníka chýbal vo svojej svätyni len zriedkavo. Aj to len z dôvodu zranenia. „Proti Haniske som si vykĺbil malíček a dva zápasy som pauzoval. A tak som bol ušetrený jedného z debaklov proti Lokomotíve Košice.“ Keď sme sa dotkli témy výpraskov, tak treba spomenúť, že za celý ročník sa vyskytli dovedna tri – okrem potupnej prehry so železničiarmi prišli aj vysoké porážky v Spišskej Novej Vsi a v zápase s Popradom.

Zaujímalo nás, čím bola uplynulá sezóna špecifická preňho aj pre celý mančaft? „Kvalitatívne to bolo na celkom inej úrovni, ako sme boli navyknutí v tretej lige. V najvyššej regionálnej súťaži sme v predošlých rokoch hrali stále o špicu. Vzhľadom na to sme očakávali, že dopadneme lepšie, ale ukázala sa vyššia kvalita a trénovanosť súperov. Možno u nás nebol celkom doplnený káder, lebo prevládala vízia, aby prednosť dostali domáci odchovanci, ktorí si to v podstate vybojovali. Na niektorých postoch pribudli však aj tak posily. Jednoznačne minulé zápolenia boli pre nás veľkou školou. Pokiaľ ide o celkové umiestnenie, nazdávam sa, že sme mohli dopadnúť aj lepšie, ale zase nemôžem nespomenúť veľkú smolu, ktorá sa na nás valila zo všetkých strán. Minimálne päť-šesť stretnutí sme prehrali v poslednej minúte, ale práve v tom bolo vidno, aká je sila súperov, hralo sa až do konca a niektorí rivali nás potrestali v najmenej vhodnom čase. Tieto body nám potom chýbali pri záverečnom účtovaní. V nadstavbe – v skupine o udržanie sa – sme mali na to, aby sme preskočili Rimavskú Sobotu.“  Chceli sme vedieť názor P. Bartoša na to, či Lipany mali na to, aby sa dostali do lepšej skupiny. „To sa už ťažko hodnotí. Prvých šesť celkov ukázalo skúsenosti a to, že mali vyváženejší káder.  Škoda, že úvod ročníka nám ušiel a na druhej strane Poprad, ktorý bol na tom celkom inak ako my, tiež nebol v lepšej skupine. Takže pre nás to bola realita, že sme sa tam nedostali, hoci sme robili maximum, aby sme boli vyššie. Podaktorí chlapci však ukázali svoj potenciál a naznačili, že na túto súťaž majú predpoklady. Trebárs mladý Maťo Hovančík, ktorý bol lídrom v strede poľa. Keby sa podarilo v budúcnosti  zvýšiť konkurenciu, tak by to iste osožilo. Rovnako musím spomenúť aj to, že my nie sme ani poloprofesionáli a niekedy nám tréningy kolidujú s pracovnými povinnosťami. Každý má svoju robotu a je náročné skĺbiť tréningové jednotky s prácou.“ Kolektív ŠK Odeva podával hojdačkové výkony, niekedy mu to išlo, inokedy doplatil na detaily. Vyskytlo sa zopár zlomových stretnutí proti silným rivalom, pričom lepšie výsledky ušli len o chĺpok a práve to zrážalo pohodu na bod mrazu. Brankár Lipian (v áčku má za sebou viac sezón)  si zachytal do sýtosti a naznačil, že v II. lige sa hralo rýchlejšie a každá chyba bola potrestaná. „Štrbiny v defenzíve konkurenti využívali a tak som sa na nedostatok práce nemohol sťažovať,“ dodal P. Bartoš s tým, že ambície v Lipanoch naďalej zostanú.