Po predošlom šlágri štvrtoligovej súťaže skupiny Sever, keď popradské béčko zdolalo Spišské Podhradie a vytlačilo ho z prvej priečky, tréner MŠK Branislav Minďáš konštatoval, že si nemyslí, že tento duel bol kľúčový z hľadiska konečného umiestnenia ašpirantov na postup. Mal pravdu, pretože už v ďalšom kole – ostatnom – obaja favoriti súťaže nečakane zakolísali. Podtatranci nezvládli duel v Soli, avšak najvyššiu pozíciu si udržali, pretože aj ich konkurent zo Spiša podľahol – dokonca doma s Gerlachovom. Ukazuje sa, že už pracujú naplno aj nervy. O príčinách zakopnutia lídra na pôde FK sme sa zhovárali s asistentom trénera popradskej rezervy Petrom Pitoňákom.

Prípravu na zápas aj samotné koučovanie v súboji ste mali na starosti vy, pretože hlavný lodivod Stanislav Koch mal iné – zdravotné ťažkosti. Mohlo byť aj to príčinou porážky?

„Nemyslím si, pretože s pánom Kochom máme vždy vedno na starosti prípravu aj samotné vedenie zápasu a hráči to vedia. Náš prístup je zhodný a preto to chlapci neponímali ako nejakú zmenu a niečo, čo by ich malo zaskočiť. Nemuseli si predsa zvykať na nič nové.“

Takže v čom tkvelo vaše zaváhanie?

„Na vine boli hlavne naše nepremenené šance. To sa s nami vlečie vo väčšine duelov odohraných na jar. Možno potom, keď budeme hrať so súpermi z nižších poschodí, bude padať gólov viac.  Naposledy hneď v úvode – vari v tridsiatej sekunde – sme z piatich metrov neposlali loptu do opustenej brány. V ďalších dvoch-troch minútach prišli znovu tutovky, no nebolo nám súdené dať gól. A to dokonca ani vtedy, keď dvaja naši hráči išli sami na brankára. Takže vyložených možností sme mali neúrekom, dva razy sme nastrelili aj brvno, preto sa vyhovárať  nemôžeme na nikoho, len sami na seba, že sme nedali ani gól. Na druhej strane sme urobili za zápas vari len jednu-dve chyby, pričom jednu z nich súper využil na to, aby rozhodol o svojej výhre. Päťku sme zahrali nakrátko, nie najlepšie, potom prišiel prehraný súboj v strede ihriska. Boli sme rozhádzaní a domáci si dvoma hlavičkami vypracovali vhodnú streleckú pozíciu, pričom zakončovateľ to trafil nádherne do vinkľa.“

Veľmi ste si vydýchli, keď ste sa dozvedeli výsledok zo Sp. Podhradia?

„Po neúspešnom výsledku sa každý z nás už videl na druhej priečke pelotónu, lebo sme nepredpokladali, že Spišiaci doma zaváhajú. Hoci pravdu povediac radšej by som bol, keby náš rival vyhral a rovnako aj my sme získali tri body v Soli. Bolo by to športovejšie.“

Vráťme sa ešte k šlágru so Sp. Podhradím, ktorý tiež rozhodol jeden gól, tentoraz vo váš prospech.

„Rovnako sme prehajdákali niektoré možnosti, medzi nimi aj penaltu, a tak naša výhra mohla byť zase výraznejšia, hoci, pravdaže, nemali sme toľko šancí ako v Soli.“

Mimochodom, v jeseni ste Soľ doma zdolali len tesne – 3:2. Dá sa povedať, že vám hra tohto rivala nesedí alebo išlo o zhodu náhod?

„Skôr to druhé. V prvom vzájomnom zápase sme totiž viedli 3:1 a hostia stanovili výsledok tesne pred koncom. Je však pravda aj to, že tento klub má výborný kolektív a vhodne vyskladaný. Preto ani neprekvapilo, že nás čakala ťažká úloha a nazdávam sa, že Soľ môže v budúcom ročníku bojovať dokonca o postup.“