Keď vlani v jeseni Miroslav Viazanko nečakane ukončil futbalovú kariéru, bol to šok pre tých, ktorí ho poznali. Hoci nebol najmladší, predsa nič nenasvedčovalo tomu, že by sa z trávnikov mienil vzdialiť. Mnohí však už vtedy hovorili, že tento borec sa iste do diania vráti. A takmer mali pravdu. Odchovanec Tatrana Prešov sa objavil dva razy v príprave zelenobielych. Najprv v zime a naposledy teraz v lete. Avšak kopať do lopty za tento klub nebude. Prečo ?- to bola ústredná téma rozhovoru.

Takže je to pravda, že sa neobjavíte v III. lige?

„Áno , je.“

Ako prišlo k vaším kontaktom s Tatranom?

„Ešte vlani, keď som to zabalil, som sa stretol s Pycom Petrášom a povedal som mu, že by som si vedel predstaviť to, že by som si ešte zahral za tento klub, ak by bolo zdravotne všetko v poriadku. V zime som aj pár dní bol v príprave, nastúpil som i v prípravnom zápase, no zranil som sa. Teraz som trénoval s mužstvom týždeň, absolvoval som dva prípravné súboje. Lenže stále mám problémy s nohou, je to problematické a neviem si predstaviť, že by som profesionálne vzhľadom na ambície Prešova pokračoval. K dispozícii musia byť zdraví hráči a nebavilo by ma byť iba do počtu.“

Aké zranenie vás trápi?

„Až dodatočne som sa dozvedel, že v chodidle je kĺb, ktorý som si natiahol tým, že som zle stúpil a hoci to nebola zlomenina, stále ma to pobolieva aj s odstupom niekoľkých mesiacov. Problémy nie sú pri záťaži, ale skôr po prichádzajú po nej.“

Myšlienka na návrat do Šariša bola spontánna alebo ste o nej rozmýšľali dlhší čas?

„V ostatných rokoch som mal takú predstavu, že by som sa do Prešova vrátil. Aj vtedy, keď som hral za Košice či Podbrezovú, tak som Tatran stále vnímal ako moju srdcovku. To, že mi to nevyšlo, neberiem tragicky. Však celú kariéru ma zranenia obchádzali, preto som tak dlho mohol hrať na vrcholovej úrovni. Teraz mi už telo jednoducho povedalo, že stačilo a mám si dať pohov...“

Považujete to za definitívu?

„Nikdy nehovor nikdy, ale momentálne nepredpokladám, že by som ešte hral. Už keď som skončil v Podbrezovej, som o tom neuvažoval. Tým, že sa zdravotný stav zlepšil, sa to dočasne zmenilo, ale nemal som chuť na nejaký vážnejší futbal, na každodenné trénovanie. To ma nelákalo a dokonca mí futbal počas pauzy nejako extrémne nechýbal, čo ma až prekvapilo. Takže o to ľahšie bolo rozlúčiť sa.“

Počas kariéry ste vystriedali iba tri kluby, čo je vzhľadom na váš vek veľká rarita. Čomu to pripisujete?

„Ťažko povedať. Možno boli som mnou spokojní tam, kde som hral a preto nemali dôvod vyhadzovať ma. Na druhej strane nebol som až taký dobrý, aby ma predávali... Takže neviem, ktorá alternatíva je pravdepodobnejšia. Mne bolo vo všetkých kluboch dobre, nemal som dôvod meniť častejšie pôsobiská. Tak to asi  malo byť.“

Uvažujete o práci vo futbale v inej pozícii?

„Ešte neviem. Nemám záujem odchádzať z východu Slovenska a zase zostať a  dostať sa  v tomto regióne do stabilného tímu nie je jednoduché. Viem si predstaviť takúto prácu, ale aj akúkoľvek inú. Takže všetko je otvorené.“