Počas zimnej prestávky sa v prvoligovom futbalovom tíme Tatrana Prešov udialo viac zmien na súpiske. Niektorí hráči sa vyzliekli zo zelenobieleho dresu (D. Jacko, Kraľovič, Bujňák), iní sa po dočasnom odchode neskôr vrátili a  zase znovu doň obliekli (Rolinc). Pomerne nenápadne sa vytratil z tábora Šarišanov obranca Jozef Bujňák. Tento 23-ročný krajný obranca sa rozhodol opustiť nováčika najvyššej súťaže z prozaických dôvodov, ktoré iste nahlodávajú istotu aj u iných aktérov.

Pred časom sa stal voľným hráčom, rozhodol sa ukončiť svoju činnosť v celku Šarišanov. Naposledy koketoval s Lipanmi, ale pred pár dňami nám povedal, že jeho budúcnosť je stále vo vzduchoprázdne. Iste aj preto, že  tento týždeň zamieril do cudziny. „Problém nie je v tom, či sa kluby dohodnú, záleží to hlavne  na mojom rozhodnutí, kde zakotvím. ŠK Odeva prejavil záujem o moje služby, ale ja uvažujem aj nad inou alternatívou. Návrat do Tatrana však neprichádza do úvahy. Mám niečo iné, chcem si to vyskúšať v zahraničí,“ rozhovoril sa tento borec, ktorý nechcel konkretizovať cieľ svojej cesty. Prezradil len toľko, že je to mimo Európy. K tejto možnosti sa dostal sám, nakontaktoval sa na daný klub, s jeho trénerom a dostal možnosť odcestovať tam na skúšku. „Po tomto pobyte sa klub rozhodne, či tam zostanem alebo prídem späť. Najradšej by som bol, keby som tam  zotrval, ale musím zaujať natoľko, aby bol záujem o moje služby a spečatil som kontrakt. Pokiaľ by som pochodil, tak by som tam bol prvým Slovákom,“ pokračoval – z pochopiteľných dôvodov – trošku tajuplne J. Bujňák. Naznačil iba toľko, že by na próbe mal zostať niekoľko dní. „Keby to náhodou nevyšlo, tak som dohodnutý s trénerom Emilom Jackom, že by som sa vrátil do Lipian a urobili by sme primeranú formu kontraktu. Určite sa mu ozvem, ako to so mnou vyzerá. Keby to teda padlo, tak najskôr by to bol tento druholigový tím, hoci nepopieram, že som bol kontaktovaný nedávno jedným agentom, ale neuvažoval som príliš nad tým, čo mi predostrel.“

Je zaujímavé, že hoci tento futbalista mal v Prešove platnú zmluvu do roku 2018, predsa prišiel k názoru, že by bolo lepšie, keby ju predčasne rozviazal. K poslednému januárovému dňu tak aj učinil. „Dôvod? Futbal v Prešove  ma už nebavil, ja som  sa tam trápil  a potreboval som nejakú zmenu. V Tatrane som bol osem rokov,  od svojich pätnástich rokov a už ma pôsobenie v tomto klube nenapĺňalo.“ Bolo to povedané dosť všeobecne, preto sme chceli vedieť viac konkrétností. Boli za tým finančné alebo vzťahové záležitosti? „Partia bola super, ľudia v klube sa snažili robiť futbal v rámci možností a podmienok, snažili sa zo všetkých síl. Pokiaľ ide o peniaze, nedalo sa z toho vyžiť, čo som dostával. Preto som musel aj pracovať popri futbale, musel som si platiť odvody a ďalšie veci, takže mi zostali v ruke doslova iba nejaké drobné. Nesústredil som sa preto iba na futbal, ale aj na iné veci a hlava mi nefungovala tak, ako by sa žiadalo, podchvíľou som musel riešiť iné veci. Preto som si povedal, že treba urobiť nejaký iný krok, aby som sa zbavil tohto bremena. Pravdu povediac už ma to ani veľmi na ihrisko neťahalo a rozmýšľal som i nad tým, že by som ukončil kariéru. Bol som dosť znechutený, ale po nejakom čase som sa aj po rozhovoroch s otcom z toho dostal. Oslovili ma Lipany, či by som si to nešiel k nim vyskúšať a tak som začiatkom februára som začal prípravu s nimi. Teraz si hovorím, že som dobre urobil, že som futbal nezabalil,“ dodal J. Bujňák a naznačil, že svoje predošlé kroky urobil aj s výhľadom do budúcnosti a preto, že nemyslí iba na súčasnosť, ale aj na to, čo príde o niekoľko rokov.