Pred rokom prišiel do Lipian z Humenného, ale zdá sa, že je znovu na odchode. Roman Kovalčík sa skraja zimnej prípravy objavil v tábore druholigového Trebišova a to naznačuje úsilie o zmenu dresu. Na túto tému sme sa bližšie pozhovárali so samotným skúseným futbalistom.

Ako sa zrodila táto možnosť?

„Mal som telefonáty s trénerom Desiatnikom, ktorý ma oslovil s tým, aby som sa prišiel ukázať. Tak som sa vybral na skusy aj vďaka pochopeniu funkcionárov z vedenia i samotného kouča ŠK Odeva, ktorí mi to umožnili s tým, že pokiaľ mi to nevyjde, tak dvere mám v Lipanoch otvorené. Preto by som rád vyzdvihol ich prístup a ďakujem im za ústretovosť.“

V ostatnom prípravnom zápase v Podbrezovej ste však chýbali - prečo?

„Mali sme v rodine smutnú udalosť, pred pár dňami mi zomrel otec. Tréner Slavoja bol veľmi tolerantný, vyšiel mi v ústrety, však aj v nedeľu sa mi ozval a zisťoval , ako som na tom. Dal mi čas na upokojenie situácie, prebrali sme to a mám dostatok času na to, aby som sa s tým vyrovnal.“

Vaše doterajšie dojmy z prípravy...

„Po dlhom čase – viac ako troch mesiacoch - som odohral zápas proti Košiciam. Všetko je na úrovni, tréningový proces aj prístup kormidelníka. Tvrdo sa pracuje, poctivo, ale to ma baví, tak to má byť. Mužstvo sa posúva, smeruje ku kvalite, mladí chlapci sú šikovní a rukopis trénera je zreteľný. Dokázal do zverencov napumpovať svoje predstavy.“

Máte poznatky o tom, kvôli čomu si vás vytipoval Ondrej Desiatnik?

„Naznačil mi to. Z krátkeho pôsobenia v Šarišských Michaľanoch ma spoznal aj po povahovej stránke. Videl ma hrať, konzultoval svoje poznatky aj s inými a naznačil mi, že podobný typ hráča by mu pasoval do koncepcie stredovej formácie.“

Hoci nemáte ani tridsať rokov, predsa už patríte k najstarším v mužstve. Uvedomujete si to?

„Je to tak a dlho sa mi to už nestalo... Pokiaľ viem, tak Matúš Digoň a Lukáš Kulich sú odo mňa starší a chlapci mi pripomenuli, že už ani ja nepatrím medzi najmladších... Lenže cítim sa v pohode po každej stránke a to je rozhodujúce. Pred pár dňami som dovŕšil 28 rokov a tak by som mal podľa slov trénera pomôcť usmerňovať mladších spoluhráčov v kritických situáciách a strhnúť ich bojovnosťou. Ja sa snažím odviesť na ihrisku maximum a to bez ohľadu na to, či sa darí viac alebo menej.“

Toto sú vaše prvé kontakty s druholigovým dianím?

„Túto súťaž som si okúsil pri nešťastnom vypadnutí Prešova do druhej ligy a tak mám predstavu o úrovni zápolení a a vedel by som čerpať zo svojich skúseností. Mňa vždy lákalo ísť vyššie, nikdy som sa nestotožnil s tým, že by som sa mal zaseknúť navždy v tretej lige, hoci aj to nie je zlá súťaž.“

Ako teda vidíte šancu, že Slavoj posilníte?

„Zatiaľ som odohral iba jeden prípravák a tak nebolo veľa možností na prejavenie sa. Navyše potrebujem si niektoré veci dať do súladu, lebo som začal študovať druhú vysokú školu so zameraním na futbalové trénerstvo. Už mám síce ukončené štúdium manažmentu, ale uvedomil som si, že sa chcem venovať v ďalšom živote futbalu. Preto som sa rozhodol pre ďalšiu špecializáciu – a orientujem sa na kondičné trénerstvo a prácu s klientom, respektíve cvičenie vo fitnescentre so zameraním na silu a kondíciu. Pravdaže, Trebišov je lákadlom, lenže musím zohľadniť niektoré záležitosti a bol by som rád, ak by som stíhal štúdium i pôsobenie na ihrisku.“