Dalo sa predpokladať, že po tom, čo sa Rožňava neprihlásila do nového ročníka III. ligy, sa mnohí hráči poberú inde. Tak učinil aj Peter Štyvar, ostrieľaný matador, ktorý zamieril do štvrtoligového Medzeva. Hoci počínanie si tohto tímu spôsobilo radosť hráčom aj funkcionárom, trénerom či priaznivcom, pre tohto borca jeseň nebola vonkoncom lahodná. Viac o dôvodoch sme sa dozvedeli v nasledujúcom rozhovore.

Na koniec augusta nebudete určite spomínať v dobrom, čo sa vtedy stalo?

„Pôvodne som nemienil pokračovať ako hráč po tom, čo sa udialo v Rožňave. Chcel som sa preorientovať vyslovene na trénerstvo, ale situácia sa vyvinula tak, že som sa ocitol  Medzeve. Lenže moje pôsobenie prerušilo vážne zranenie. Hrali sme v Čani a jeden protihráč mi zlomil nohu, konkrétne členok a ihlicu. Dva mesiace som nosil sadru, stále ma to bolí, hoci už som sa z najhoršieho dostal.“

Takže začínate s individuálnou prípravou?

„Neviem, či sa do toho pustím, momentálne som rád, že môžem chodiť. Hovorím na rovinu – neplánujem už hrať futbal, na 99 percent som rozhodnutý opustiť trávniky ako aktívny hráč.“

Iste k tomu prispel tento úraz, ktorý zmenil vaše nazeranie na budúcnosť.

„Po tom, čo sa stalo, som zistil, že čím nižšia súťaž, tým je to problematickejšie v počínaní si aktérov. Čo k tomu povedať? Videl som túto situáciu na zázname, protihráč mi jednou nohou vypichol loptu a druhou ma trafil. Nebolo to o tom, že by bola lopta niekoľko metrov od nás a on ma zozadu skopol, ale nebol to tiež rozhodne zákrok v rukavičkách. Protihráč mi potom povedal: Čo som ťa mal nechať dať nám gól..? Táto reakcia ma prekvapila.“

Váš názor na ukončenie kariéry  môže zmeniť zaujímavejšia ponuka?

„Už aj keby sa ozval prvoligista, tak to nič nezmení na mojom rozhodnutí.“

Zdravie má človek len jedno...

„Zrejme zhora som dostal signál, že stačilo.“

Máte 38 rokov, no nájdu sa aj starší borci na regionálnej scéne, napríklad Gejza Pulen, váš bývalý spoluhráč z Rožňavy. Čo vy na to?

„Všetci si myslia, že ešte budem hrať, ale stojím si za svojím názorom.“

Neuvažovali ste v lete o odchode do vyššej súťaže?

„Ozval sa mi aj Vranov, ale vtedy som už mal rozrobené veci s Medzevom a nechcel som porušiť sľub. Bol som realista, vedel som, že už prvá či druhá liga nie je pre mňa aktuálna. Konzultoval som veci s Milošom Gallom, ktorý tam odišiel ešte skôr ako ja a rozhodol som sa pre toto pôsobisko. Nepoznal som tam nikoho, ale klub fungoval dobre.  Zlákali ma aj ambície, vždy som uprednostňoval kluby, ktoré niečo chcú dosiahnuť. Mám rád výzvy a keď nie sú, nemá to pre mňa zmysel. Moje očakávania sa v tomto smere naplnili a budem držať tímu prsty, aby  sa ešte viac zviditeľnil.“ 

Určite ste  smutný z toho, čo sa udialo vlani v Rožňave.

„Nevidel som to už skôr ružovo a mal som obavy, že to nedopadne dobre, hoci som sa spoliehal na to, že mesto pomôže. Žiaľ, nestalo sa a nečudujem sa šéfovi, že sa rozhodol pre tento krok, lebo futbal ťahal dlhší čas sám a bolo to náročné. Keby sme boli pokračovali, určite by som ešte hral v rožňavskom drese aspoň pol roka. Ja som tam zostal ako tréner mládežníkov a tejto činnosti sa budem venovať aj naďalej. Verím, že sa pomery postupne stabilizujú a na scéne sa znovu objavia aj seniori.“