Zase sa raz potvrdilo, že zápas sa končí až posledným hvizdom rozhodcu, lebo aj za pár minút sa môžu stať mnohé podstatné veci. Pre jedného nesmierne radostné, pre druhého naopak zase nesmierne smutné. Totálnu frustráciu zažili naposledy v Žiline futbalisti Popradu, ktorí nezvládli záverečnú pasáž odvetného barážového stretnutia o účasť v najvyššej súťaži s Trenčínom. Hĺbku rozčarovania naznačil i jeden z aktérov Podtatrancov Vladimír Kukoľ, ktorého sme oslovili.

Vlado, priznajte, zažili ste vo vašej  kariére niekedy ešte väčšie sklamanie ako toto?

„Nuž, pravdu povediac veru nie. Po športovej stránke určite toto bolo najbolestivejšie.“

Samozrejme, človek zažije v živote aj dramatickejšie zlomy a pády, ale pre športovca v danej chvíli, po takomto prehratom zápase, to bolí najviac... Bola to len otázka šťastia na jednej strane a na strane druhej  záležitosť zhluku nepriaznivých okamihov?

„Ťažko sa k tomu vyjadruje, ale objektívne vzaté neboli sme v odvete lepší, Trenčania si zaslúžili vyhrať, hoci možno nie až takýmto rozdielom – o tri góly. Žiaľ, dopadlo to takto a strašne nás to všetkých bolí, mrzí. Hlavne kvôli ľuďom, v klube, ktorí by si postup zaslúžili. Zle sa o tom rozpráva, lebo je to ešte veľmi čerstvé. Keď si teraz predstavíme, že začneme odznova, bude to nesmierne náročné aj po psychickej stránke.“

Zavážilo pár záverečných minút a najmä nešťastný tretí inkasovaný gól. To bol definitívny zlom.

„Tento zásah bol z kategórie takých, ktoré sme nemuseli inkasovať. Keby neprišiel, verím tomu, že by sme už nedostali kontaktný gól, lebo sme dovtedy bránili dobre a až na pár výnimiek sme ich do ničoho nepustili. Hoci Trenčania aj pričinením umelej trávy, ktorá zohrala svoju rolu, si nejaké šance počas duelu  vytvorili. My sme po treťom inkasovanom góle nedokázali právne zareagovať a prišiel štvrtý úder, ktorý rozhodol.“

Avšak nakoniec mohlo byť všetko inak, keby boli jednotlivci Popradu inak riešili kľúčové situácie, ale vo futbale sa na keby nehrá. Postavme však otázku tak, či súhlasíte s názorom, že paradoxne v istej výhode je v baráži ten, kto v úvodnom dueli prehrá?

„Každý z nás išiel do tohto súboja s vedomím toho, že máme nahraté. To sa nedá ovplyvniť, to je v podvedomí. To však neznamená, že sme nechceli vyhrať, postúpiť a neboli sme dostatočne motivovaní. Súper nemal čo stratiť, hoci mal svoje muchy a slabiny, ktoré sme mali efektívnejšie zúročiť. Na konci zápasu boli situácie, keď domáca obrana chybovala  a my sme to mohli využiť.“

Je to bolestné poučenie, že nabudúce treba bojovať už iba o prvenstvo a vyhnúť sa podobnému nerváku.

„Teraz neviem povedať, aký cieľ si dáme do budúcej sezóny. Koniec koncov aj teraz sme zámer splnili a prekročili, lebo sme v prvom rade chceli sme dopadnúť lepšie ako predtým. Preto je komplikované a ošemetné už teraz vyhlasovať, že v budúcom ročníku mienime byť prví. V prvom rade prichodí nám vychladnúť, zbaviť sa negatívnych emócií, odpočinúť si počas dovolenky. Sedemnásteho júna sa stretneme a uvidíme, aké budú zmeny, aké zámery si vytýči klub.“