Medzi kluby v najvyššej futbalovej súťaži, v ktorých našli dočasný azyl viacerí východoslovenskí odchovanci, patrí aj Podbrezová. Tá sa veru na nedostatok východniarov nemôže sťažovať. Horehronie láka zástupcov z nášho regiónu a osobitnou kapitolu je obranca Ján Krivák. Ten sa dostal do popredia a pozornosti médií či fanúšikov hlavne v ostatnom čase, pričom jeho cesta s loptou je určite nevšedná.

Aj on je príkladom, že niekedy je veľmi tenká čiara medzi zabudnutím, odchodom do šedého priemeru a zviditeľnením sa medzi elitou. Vranovský rodák a odchovanec MFK totiž nie tak dávno pracoval a hral futbal vo Ferschnitze v rakúskej najnižšej súťaži – v 7. lige. „Normálne som si zarábal ako šofér nákladiaku a popri tom som chodil na tréningy i zápasy. Boli sme tam dvaja zahraniční hráči – jeden Rumun a ja. Takto som vydržal pol roka,“ rozhovoril sa tento bek a vrátil sa k predošlej kariére. Ako mládežník odišiel načas aj do Michaloviec. Potom sa ocitol už ako senior počas necelej sezóny aj v  nižšej súťaži v mužstve Soli. „Prečo som tam zakotvil? Nuž, bol som  mladý a hlúpy, ako sa hovorí. Lenže postupne som dostal rozum a snažím sa na sebe makať“ Odtiaľ zamieril do Lipian a potom už prišiel rad na spomínané Rakúsko. Takže po dobrom štarte prišla nejaká pochabosť myšlienok a futbalová kariéra sa rozplývala v hmle. Kedy si uvedomil, že má na to, aby to s koženou niekam dotiahol? „Keď som začal pracovať, vtedy som prišiel na to, čo chcem v živote robiť.“

Inak je zaujímavé, ako sa zrodil jeho  posun z dedinského rakúskeho futbalu medzi slovenskú elitu. „Je to trošku komplikované. Práve tréner Prešova Miroslav Jantek, ktorý má poznal ešte z účinkovania vo Vranove a  zrejme videl vo mne nejaký potenciál,  ma odporučil bývalému koučovi Podbrezovej Marekovi Fabuľovi. Odišiel som tam na skúšku a uchytil som sa. To bolo vlani v zimnom období a odvtedy som na Horehroní, zmluvu mám ešte na pol druha roka.“

Jano  začal znovu seriózne trénovať a pristupovať k povinnostiam profesionálne. Tak  zúročuje svoj nesporný talent. Má predpoklady na to, aby sa výkonnostne stále posúval. „Robím všetko pre to, aby som sa dostal niekde ďalej. Preto driem na sto percent a verím, že sa to podarí.“ Veľkou neznámou pre mnohých bolo, keď sa tento 23-ročný mladík ocitol na súpiske slovenskej reprezentácie počas zimného zrazu. „Bol som značne zaskočený, že po roku fungovania v najvyššej súťaži mi prišla pozvánka do národiaku. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť a mimoriadny impulz do ďalšej práce. Odohral som polčas v zápase proti Švédom, ktorý sa však, žiaľ, pre nás neskončil slávne. A čo mi povedal tréner Ján Kozák? Nevyjadril sa nejako konkrétne o žiadnom nováčikovi, ale ja mám obrovskú motiváciu, aby som si priazeň kouča reprezentácie ešte vyslúžil,“ pripomenul J. Krivák, ktorý nedá dopustiť na partiu v Podbrezovej. Jej zomknutosť neochabla ani v čase, keď na jar prišla kríza, ktorá vyvrcholila výmenou trénera. „Nedarilo sa nám psychicky, nebola to však vina  bývalého lodivoda,“ pripomenul borec, ktorý sníva o tom, že si raz zahrá v anglickej alebo nemeckej lige. Ďalej však na túto tému nechcel hovoriť a s úsmevom dodal, aby to prípadne nezakríkol.