Jednotlivé kluby nehlasovali iba za hráčov do Jedenástky roka, ale hodnotili aj troch najlepších treťoligových rozhodcov. Každý klub mal k dispozícii 6 bodov (1. miesto 3 body, 2. miesto 2 body, 3. miesto 1 bod). Spolu tak bolo k dispozícii 96 bodov a na hlasovacích lístkoch sa objavili mená 16 arbitrov. Najviac bodov získal 36-ročný Róbert Tabaka - 16.

1.          Róbert Tabaka     3+3+3+1+3+3     16

2.          Martin Filipák       2+3+3+2+2         12

3.          Štefan Molitoris   2+3+3+3             11

4.-5.      Jaroslav Sučka     1+3+1+1+2+1       9

             Miloš Jasečko       2+1+2+2+2           9

6.          Matej Lipták         2+3+2                   7 

7.-9.      Dávid Mano         3+3                       6

             Cyril Juhás            2+3+1                   6

             Boris Benedik      1+2+1+2               6

10.        Zoltán Lang          3+1                       4

11.        Peter Ličko           2+1                       3

12.-13. Július Dušek         2                            2

             Pavol Leško          1+1                       2

14.-16. Branislav Marko  1                           1

             Lukáš Dzivjak       1                           1

             Oliver Šuba          1                           1

Ani tak veľmi mu nechýbalo a s rozhodcovskou píšťalkou by sa na našich ihriskách objavil už koncom minulého storočia. To je jeden z prvých faktov, ktorý zdobí rozhodcu Róberta Tabaku, ktorý sa narodil 15. júla 1983 vo Svidníku. Bol členom FK Košice-Barca (žiaci a dorast) a neskôr FK Košická Nová Ves (dorast).

Ako ste sa dostali k píšťalke a aký bol váš postup?

Rozhodovať som začal v roku 2001 ako 18-ročný. Od roku 2007 som rozhodcom najvyššej regionálnej súťaže – III. ligy.

Viete, že rozhodcovia sú málo populárni. Čo vás napriek tomu oslovilo?

Od destkého veku ma viedol a sprevádzal pri futbale otec. Podporoval ma, chodil so mnou na takmer všetky zápasy. Popri hráčskej kariére som to začal skúšať aj s rozhodovaním, ale neskôr som si zranil koleno a odvtedy som sa stal definitívne rozhodcom.

Kedy ste po zápase najspokojnejší?

Keď sú s mojim výkonom spokojní všetci zainteresovaní.

Ktorý zápas sa vám najviac vydaril a prečo?

Rozhodoval som veľa dôležitých zápasov, v ktorých išlo o postup a zostup zo súťaže. Každý z nich mal svojský náboj, no utkvelo mi v pamäti stretnutie spred niekoľkých rokov. Konkrétne to bol zápas Snina – Humenné, keď išlo, ak sa dobre pamätám, aj o prvé majstrovskéo meranie síl po dvadsaťšesťročnej prestávke. Stretnutie malo vysoké tempo a náboj, sledovalo ho okolo 1 500 divákov a sa skončilo remízou 1:1.

Čo rozhodlo o vašom súčasnom najvyššom stupienku?

Ťažko povedať. Rozhodca musí na sebe sústavne pracovať a snažiť sa stále zlepšovať sa. Či už po fyzickej alebo psychickej stránke, o čo sa v posledných sezónach intenzívne snažím. Kluby boli s mojimi výkonmi spokojné, čo sa aj odzrkadlilo v samotnej ankete. Za túto dôveru sa im chcem aj touto cestou poďakovať.

A čo pre vás futbal znamená?

Futbal bol pre mňa od mladosti súčasťou môjho života. Baví ma od malička a dokážem sa pri ňom odreagovať.

A vaša budúcnosť?

Pokiaľ mi dopraje zdravíčko, budem sa snažiť podávať spoľahlivé výkony, kým to pôjde.