V jeseni ste doma tomuto súperovi podľahli 0:3, takže bola to dvojnásobná motivácia na úspešné ťaženie.
„Nebolo jasné, koľko mužstiev vypadáva a preto bola snaha bodovať, zachrániť sa v súťaži. Stále bola hrozba vypadnutia za predpokladu, že Ptičie vyhrá a my prehráme. Neistota vždy súvisí aj s tým, že nevedno, koľko tímov sa odhlási či neprihlási do zápolení.“
Išli ste teda s pocitom, že máte nôž na krku?
„Pokiaľ ide o mňa, nikdy som si nepripúšťal nejaký väčší tlak, hoci nedá sa, prirodzene, vymazať z hlavy to, ak je mužstvo na zostupovej priečke alebo bojuje o postup. Nemyslím si, že by to bolo psychicky na hrane, každý pristúpil k zápasu tak ako mal.“
Zavše výsledky, ktoré sú čo len trošku prekvapivé, nabádajú fanúšikov k rôznej diskusii...
„Predostrel som svoj pohľad na dianie a čo sa deje okolo toho, to ma nezaujíma. Neviem, či sa mám k tomu vyjadrovať... Azda len toľko, že je proti mojej srsti takto robiť futbal. Pokiaľ niekto na to nemá, tak by sa nemal uberať týmto smerom.“
Do prestávky ste získali dvojgólový náskok, čo predznamenáva, že ste boli v pohode a chytili ste duel za pačesy od začiatku.
„Starší futbalisti dali myšlienku akciám, zápasu, mladší sa potrebujú ešte vyhrať. Celkove ich výkonnosť bola taká, aká bola, preto sme skončili dolu. Nechcem to zvaľovať na menej ostrieľaných, ale isté skúsenosti v tejto súťaži treba, lebo sme sa konfrontovali so súpermi, ktorí disponovali herným prehľadom a my sme nie vždy spĺňali parametre kladené na túto súťaž.“
Z vašich slov cítiť isté sklamanie – aký je dôvod?
„Na jednej strane som rád, že Fintice nevypadli, na strane druhej som trošku rozčarovaný z toho, ako sa to všetko udialo.“
Úvod jari nebol dobrý, až vo štvrtom zápase ste získali prvý bod, z prvých šiestich vystúpení jediný a premiérové víťazstvo prišlo v siedmom stretnutí. Bolo iste náročné zmobilizovať sa po takejto zlej sérii.
„Poviem úprimne, po prestupe do tohto tímu som nemal veľké očakávania, no nečakal som, že sa to zvrtne až na boj o zachovanie si príslušnosti. Domnieval som sa, že káder je celkom v poriadku. Prišli však skutočnosti, ktoré boli brzdou. Bez tréningu sa nedá fungovať. Okrem toho pribúdajúci počet porážok ničil klímu v šatni, takže sa problémy nabaľovali. Môj názor je však taký, že ak nie sú na to predpoklady, nemá význam silou-mocou držať sa v príslušnej súťaži aj za cenu použitia prostriedkov, čo nepatria do športu.“
Vaše výhrady sú prekvapivo úprimné, čo nie je samozrejmé, skôr výnimočné. Uvedomujete si, že je to dráždenie hada bosou nohou?
„Ďakujem OŠK za to, že ma prijal, ale mám istý názor na fungovanie športového klubu a jeho koncepciu. Pre mňa je prvoradá férovosť, pravdovravnosť, no nebolo to také, ako ja pristupujem k zápasom, spoluhráčom. Niekedy to ľudia nepochopia a myslia si, že ich chcem haniť či urážať. Nemalo by to byť o tom, že sa ľudia stretnú v nedeľu a predchádza tomu telefonovanie typu: Môžeš ísť na zápas? Nemôžeš ísť na zápas? Nechcem všetko kritizovať, ale moje predstavy boli odlišné.“
Kto má ostrý jazyk, môže si narobiť aj problémy. Nepopálili ste sa na tom?
„Zavše v návale emócií poviem aj veci, ktoré neskôr ľutujem a vyčítam si, že som nezvolil diplomatickú cestu, avšak som zástancom toho, že aj zvýšený hlas a tvrdé slová dokážu iných nasmerovať a nútia ich zamyslieť sa. Ide mi aj o to pootvoriť iným oči, aby si uvedomili, že som mal v niečom pravdu.“
Po príchode do Fintíc zo Šarišských Michalian ste tiež nešetrili predošlý klub, hoci z iných dôvodov ako tentoraz. Akoby vami lomcovala večná nespokojnosť?
„Nebol by som rád, aby to vyznelo takto. Treba sa však pozrieť pravde do očí a uvedomiť si, že smer, aký si vytýčili daktoré kluby, nie je správny.“
Naznačujete, že ste stúpili z blata do kaluže?
„Nie. Bral som to ako riešenie mojej situácie, lebo vtedy som nemal priestor riešiť iné možnosti.“
Opúšťate tím, kde ste účinkovali naposledy?
„Moje rozhodnutie ukončiť spoluprácu prišlo po zápasoch v Záhradnom a Raslaviciach. Zavážilo to, ako sa to uberalo a každý, kto funguje napríklad v štvrtej lige, vie, o čo ide v závere ročníka. Dostal som ponuku z tretej ligy, vyskúšam to a uvidím, či sa dohodneme.“