Pred tromi rokmi sa organizátori Jedenástky z Východoslovenského futbalového zväzu rozhodli anketu oživiť o ceniť aj najlepšieho rozhodcu. Aj oni sú súčasťou futbalu, ktorý je veľkým fenoménom vo svete. V tomto roku sa stretávame na vyhlásení najlepších o niečo skôr ako vlani, avšak na stabilnom mieste v priestoroch Hotela Gloria Palac v Košiciach. V predchádzajúcich dvoch ročníkoch na pomyselnom tróne arbitrov sedel Jozef Kakaščík, ktorý už pozíciu nemôže obhájiť, nakoľko píšťalku zavesil na klinec a rozšíril rady delegátov zväzu. Do ankety o najlepšieho rozhodcu sa zapojilo všetkých 15 klubov tretej ligy a na lístkoch sa objavilo 19 mien rozhodcov. Pokiaľ vlani mal víťaz jedenásť bodový náskok pred druhým, teraz to bolo oveľa vyrovnanejšie. Len dva body delili víťaza od dvojice na druhom mieste. V tomto roku funkcionári klubov rozhodli že najlepším rozhodcom v tretej lige je rodák z Čierneho nad Topľou Štefan Molitoris. V TOP 3 sa umiestnila dvojica Róbert Tabaka a Martin Filipák.
Znie to trocha paradoxne, ale s píšťalkou v ruke sa Štefan Molitoris pohybuje po zelených trávnikoch presne toľko rokov, koľko má anketa Jedenástka roka VsFZ. Ešte predtým, než sa dal na dráhu rozhodcu naháňal koženú po zelených trávnikoch. S futbalom začínal v rodnej obci Čiernom nad Topľou a prešiel žiackymi, dorasteneckými družstvami, aby sa nakoniec postavil medzi tri žrde aj v seniorskom celku, ktoré bojovalo nielen v okresnej súťaži, ale aj súťažiach riadených VsFZ. V Kežmarku si odkrútil vojenskú službu v miestnom klube štvrtoligistu. Po návrate opäť stál v bránke materského klubu. Nad rozhodovaním ako hráč veľmi neuvažoval, avšak po barážovom stretnutí o postup do IV. ligy medzi Miklušovcami a Čiernym n/T, už áno. Prehra po predĺžení bola tým povestným jazýčkom ukončenia hráčskej kariéry, ale s futbalom nechcel skončiť. Slovo dalo slovo a zapísal sa do kurzu rozhodcov, ktorý úspešne zvládol. Z okresnej súťaže postúpil do regionálnej a potom republikovej, kde pôsobil osem rokov v druhej lige. „V oblastnej súťaži som pôsobil jeden rok, potom som rozhodoval súťaže pod hlavičkou VsFZ. Osem rokov som bol na listine rozhodcov SFZ a teraz dva roky som opäť v našom regióne a III. lige.“ Počas pôsobenia v druhej lige si vyskúšal aj post náhradného rozhodcu v najvyššej súťaži. Aj keď anketa o najlepšieho rozhodcu sa len rozbieha, arbitrami je vnímaná veľmi pozitívne. Potešia ich slová uznania od funkcionárov a pokiaľ sa dostanú medzi najlepších v ankete, tak je to nielen pocta, ale aj svojím spôsobom zadosťučinenie. „Veľa takýchto ankiet nie je, aj keď si spomínam na Zlatú píšťalku v rámci republikových súťaži. Slovenský futbalový zväz sa mi poďakoval plaketou. Aj keď viem, že v našom regióne súbežne s Jedenástkou sa vyhlasuje aj najlepší rozhodca, veľmi som tomu nedával šancu. Nakoniec som sa dostal na jej čelo a považujem to za najväčšie ocenenie mojej doterajšej dlhoročnej činnosti. Potešilo ma, že mi kluby dali hlasy v tejto ankete. Zároveň je to pre mňa výzva, keďže sa ešte nechystám končiť s kariérou. V budúcnosti by som rád presvedčil tých, ktorí mi nedali hlasy, že predsa len patrím medzi najlepších rozhodcov v regióne.“ Ešte niekoľko rokov mu chýba aby dovŕšil hranicu rozhodcov o ukončení kariéry v tretej lige. „Pokiaľ mi zdravie dovolí rád by som rozhodoval do 45-ky a potom sa rozhodnem ako naložím s ďalším mojím pôsobením pri futbale.“