Úvod jarnej časti mali vranovskí treťoligisti pomerne úspešný, v prvých troch vystúpeniach dva razy vyhrali a raz remizovali, ale odvtedy, ako mali voľno v jednom kole v kalendári zápolení, akoby uťal. V ostatných dvoch zápasoch kolektív MFK nielenže nebodoval, ale nestrelil ani gól. Týkalo sa to meraní síl doma s Plavnicou a naposledy na pôde V. Opátskeho.

S touto vizitkou určite nie je spokojný ani tréner Emil Sudimák, ktorý sa v zime ujal kormidla. A to i preto, že  počas pauzy sa káder  obohatil o zvučné mená a súpiska je naozaj kvalitne zaplnená. Medzi novými tvárami figuruje aj Denis Barát, brankár, ktorý predtým pôsobil v Tatrane Prešov. „Po tom, čo mi skončila zmluva, nedošlo k jej predĺženiu a preto som si vyzliekol zelenobiely dres,“ konštatoval tento borec a na margo odchodu z centra Šariša. si zaspomínal, že lanský rok nebol preňho príliš vydarený vzhľadom na zranenie, ktoré utrpel pred viac než rokom  v prípravnom zápase prvého tímu s Trebišovom. „Roztrhol som si predný krížny väz v kolene. Takmer pol roka som nebol vystavený žiadnej záťaži, potom som začal s bicyklovaním, plávaním, posilňovaním, to trvalo tiež pár mesiacov.“

Po tom, čo stratil miesto v Tatrane, sa obzeral po ďalšom pôsobisku. Koketoval s Interom Bratislava, kde absolvoval aj skúšku.  Síce presvedčil, ale  neskôr sa dozvedel, že tento klub kooperuje s Trenčínom a tak tam bude chytať iný gólman spod hradu Matúša Čáka. Takže napokon zakotvil vo Vranove, v klube, ktorý mu je dôverne známy vzhľadom na to, že v jeho radoch začínal futbalovú kariéru pred pár rokmi. „Nechcel som nejako vymýšľať, potreboval som sa po dlhej pauze znovu uchytiť, získať sebavedomie a tvrdo trénovať. Došlo k dohode a som rád, že som sa sem po dlhom čase znovu dostal.“ D.. Barát pôsobil voľakedy v mládežníckych kategóriách MFK, potom odišiel do Košíc a znovu sa sem vrátil na pol  roka, no neskôr si ho vyhliadol tréner Fabuľa a tak sa sťahoval do Prešova, kde sa tešil aj z majstrovského dorasteneckého titulu.

Zatiaľ v súťažnom zápase vo vranovských farbách nedostal príležitosť. „Som však stopercentne pripravený na to, aby som naskočil do diania, keď to bude potrebné.“ Jednotkou medzi žrďami je  Erik Makó, ale vždy je dobré pre trénera i mančaft, pokiaľ sú k dispozícii dvaja vyrovnaní gólmani. „Musím počkať na svoju šancu a verím, že keď príde, tak ju tak ľahko nepustím z rúk,“ riekol aktuálny náhradník na dôležitom poste.  Sledovať vystúpenia spoluhráčov z lavičky nie je ani preňho nič príjemné, ťažko to prežíva a najradšej by mužstvu pomohol priamo na pľaci.

„Emócie na ihrisku sú iné ako na lavičke, to je samozrejmé. Ťažko znášam, že nedávame góly a prehrávame, mrzí ma to dvojnásobne. Na ihrisku vo Vyšnom Opátskom prvý polčas vyšiel lepšie domácim, ktorí sa ujali vedenia. Po zmene strán sme pridali, mali sme dosť často loptu v moci, pod kontrolou, lenže do šancí sme sa príliš  nedostávali s výnimkou záveru. Celkove náš výkon nebol optimálny. Nepovedal by som, že pauza v súťaži nám  uškodila, pretože sme ju využili na prípravný zápas. Nevedno, čo sa stalo, že potom doma proti Plavnici aj teraz sme vyšli naprázdno. Ťažko povedať, či prišiel nejaký útlm, alebo v čom to väzí, že nemáme dobré výsledky. Už je však najvyšší čas, aby sme znovu zabrali naplno a začali prenasledovať súperov, ktorí sú v tabuľke pred nami,“ dodal Denis Barát.