Niektorí hráči zotrvajú v danom klube roky. Iní sa len mihnú v dianí. Pre Patrika Prikryla bola druhá časť uplynulého ročníka najvyššej futbalovej súťaže epizódou v jeho kariére. Objavil sa na súpiske Tatrana Prešov, lebo si ho vyhliadol ako posilu do zadných radov tréner Mišovec, no momentálne sa cesty hráča a najstaršieho nášho klubu už rozišli. Dalo sa predpokladať, že po vypadnutí zelenobielych z elitných zápolení nastane pohyb v kádri a viacerí hráči poodchádzajú. Tak sa i stalo.

Nuž, kmeňový hráč Pohronia bol na východe na hosťovačke a tá mu končí 30. júna. „S Pohroním mám platný kontrakt do konca kalendárneho roka, no dostal som funkcionárov súhlas na to, aby som si hľadal nové pôsobisko,“ rozhovoril sa tento borec. Pri otázke, či už nebol záujem zo strany Šarišanov, aby u nich zostal, odpovedal: „Nechcel som v Prešove zostať. Hoci ma predstavitelia Tatrana kontaktovali s tým, aby som zostal aj naďalej. Lenže ja som túto alternatívu zavrhol. A aký bol hlavný dôvod môjho odchodu? Nuž, predovšetkým to, že sme vypadli z prvej ligy. Druhú ligu môžem predsa hrať aj doma v Banskej Bystrici a nie inde, kam to mám z domova vyše dvesto kilometrov. Okrem toho mám vyššie ambície, než účinkovať v druhej najvyššej súťaži. Láka ma hlavne prvá liga.“

Aktuálne Patrik ešte nemá vyhliadnutý tím, kde by mal zakotviť. Všetko je v štádiu riešenia, nevylučuje, že do úvahy príde aj zahraničie. „Nechcem nič predbiehať, až keď bude niečo na papieri. Zatiaľ nič konkrétne nie je.“ Samotný hráč však nevylúčil, že keby nevyšla alternatíva s I. ligou, tak by prijal i možnosť pôsobiť v II. lige, ale určite nie v Tatrane.

Zaujímalo nás, ako spätne hodnotí svoje pôsobenie v Prešove.  „Myslím si, že som dostal dosť priestoru, v tomto smere som bol spokojný a nemôžem povedať ani jedno krivé slovo, hoci to mohlo byť určite aj lepšie. Lenže nenastúpil som iba v dvoch zápasoch, inak som bol buď v základnej zostave alebo som prišiel na ihrisko ako striedajúci hráč. Na nováčika to bola solídna porcia zápasových minút. Vychádzal som dobre s chlapcami, niektorých som poznal už predtým a tí mi aj pomohli aklimatizovať sa. I s realizačným tímom či funkcionármi som nemal žiadne nedorozumenia. Mrzelo ma hlavne to, že sme nezískali viac bodov a nedostali sme sa do baráže. Najväčšie sklamanie boli pre mňa zápasy s Nitrou, kde sme stratili potrebné body.“  Po sezóne sa hovorilo o dôvodoch vypadnutia a uvádzali sa všakovaké dôvody. P. Prikryl má na túto skutočnosť jednoznačný pohľad. „Výsledky sú vecou mužstva, chyby sa robia hlavne na ihrisku. Za to, ako to dopadlo, môžu predovšetkým hráči, lebo oni určujú, ako si mužstvo počína. Nazdávam sa, že sme mali na to, aby sme sa zachránili. Avšak najväčší problém bol zrejme v tom, že sme hrali v Poprade bez potrebnej základne fanúšikov.“

Takže nie je vylúčené, že v novom ročníku bude tento futbalista súperom Tatrana. Vie si už teraz predstaviť ten to pocit? „Bol som tam krátko, takže to nebudem vnímať nejako špecificky, skôr by sa to týkalo tých chlapcov, ktorí sú v mužstve od malička. Hoci poviem pravdu, partia v Tatrane mi bude chýbať.“ Ktovie, možno raz, keď sa Prešov vráti medzi elitu, vráti sa aj tento obranca späť. „Nuž, to je možno otázka ďalších rokov, ale hráč nikdy nevie, čo bude neskôr. A to platí aj pre mňa.“