V jeseni ťahali šnúru ôsmich zápasov bez prehry a patrili medzi pozitívne prekvapenia najvyššej regionálnej futbalovej súťaže. Lenže na jar sa Plavničania – lebo o nich je reč – akosi zasekli. Aspoň tak sa zdá súdiac podľa úvodných dvoch vystúpení. Najprv podľahli doma juniorom Prešova a naposledy utŕžili debakel na ihrisku Krompách.

Čím si zabrzdený štart v tomto roku vysvetľuje tréner Róbert Petruš? „Nechcem sa vyhovárať, ale na nálade nepridalo to, že sa úvodné kolá preložili kvôli terénom. Mužstvo bolo nastavené na „normálny“ začiatok zápolení, tak sa motivovalo a keď došlo k presunutiu vstupných zápasov, tak to narušilo psychiku a aj už bol problém zohnať súperov na prípravné duely. Nervozita a napätie sa stupňovali, takže štart nebol úplne optimálny. Prvý zápas s rezervou Prešova nebol napriek tomu zlý, proti nám nastúpili šikovní mladíci z devätnástky doplnení áčkarmi. Nedali sme góly, hoci sme mali šance, ale ich brankár nás vychytal. Takže bola to skôr smoliarska porážka,“ rozhovoril sa kouč FK Družstevník. Mimochodom, tento duel s béčkom Tatrana bol preňho špecifický, lebo na druhej strane bol jedným z trénerov Marek Petruš – jeho brat. „Prvý raz sme sa takto stretli ako súperi v pozícii lodivodov, predtým ako hráči sme proti sebe už hrali. Nevnímal som to nejako špeciálne. Pred zápasom sme si podali ruky, ako sa to obvykle robí, ale nejako som to neprežíval. Brat mi povedal, že remízu by sme si zaslúžili.“

Naposledy sa Plavničania predstavili v Krompachoch, kde dostali poltucet. Bolo to iste nemilé prekvapenie. „Zlyhalo celé mužstvo. Sú aj také zápasy a prihodia sa aj oveľa lepším mužstvám.“ Hoci R. Petruš upozorňoval zverencov na to, že najdôležitejší bude vstup do stretnutia, predsa sa týchto rád hráči držali len krátko. „Aktivita nám vydržala len pár minút, potom prišiel zlom. Vyskytla sa prvá individuálna chyba stopérov a prehrávali sme. Onedlho sme urobili naivný faul v šestnástke a pokiaľ sme sa spamätali, prišiel tretí úder po ďalšom individuálnom kikse. Takže nebolo to ani tak o kvalite súpera, ako o tom, že sme mu góly doslova darovali. Cez pauzu som nezvyšoval hlas, prízvukoval som, že nič sa nedeje a viem, že v silách kolektívu je otočiť aj nepriaznivý stav. Nemali sme zvesené hlavy, boli sme namotivovaní, aby sme odčinili po prestávke zlý dojem, lenže stal sa pravý opak. Zase prišiel skrat stopéra a bolo vymaľované, zápas sa len dohrával, hoci sme v závere v početnom oslabení ešte dokázali po rohovom kope streliť čestný úspech. Lenže myslím si, že nás už vtedy domáci vzhľadom na vysoký náskok aj trošku podcenili.“

Nuž, nie je to príjemné registrovať takýto výbuch, ale tréner Plavnice naznačil, že radšej raz dostať takúto „kefu“, ako štyri razy prehrať 0:1. „Dúfam, že sa poučíme z toho. Rozobrali sme si chyby a nikto z toho tragédiu nerobí, hoci sme si urobili hanbu. Chlapcom som naznačil, že v jeseni sme sa ťažko prehrýzali smerom hore a urobili sme si nejaké meno. To sa buduje náročne, ale oveľa ľahšie sa dá stratiť. To si treba uvedomiť a zverenci musia začať hrať ako vlani – zodpovedne, s nasadením a srdiečkom. Lebo inak sa podobné debakle môžu zopakovať, Nikdy si hráč nesmie myslieť, že sa mu nič nemôže stať,“ dodal R. Petruš. Na margo zmien v kádri zopakoval informáciu, že novými hráčmi sú Lapoš a P. Kolpák zo Sabinova i Pekár z Lipian. Odišiel akurát Valek, ale citeľnou stratou je zranenie Kosturka (roztrhnutý predný krížny väz - musí sa podrobiť operácii). „Bol oporou na poste stopéra a rozumel si s Novotným. Preto sme málo gólov v jeseni inkasovali a teraz máme trošku s tým problém, no verím, že sa to stabilizuje.“