Cez víkend odštartovali v druhej najvyššej futbalovej súťaži zápolenia ašpirantov na postup. Celky z východnej a západnej skupiny si konfrontujú svoju výkonnosť a premiéra nedopadla pre našich zástupcov rovnako úspešne. Určite lepší výsledok chceli uhrať Bardejovčania pod Dubňom v súperení so žilinským béčkom. Lenže toto meranie síl otvorilo mnohým oči.
„Zápas nám ukázal, že ešte máme na čom pracovať. Predsa len svetový futbal sa uberá inak a Žilina je už kdesi inde,“ poznamenal v polohe odborného komentátora jeden z hráčov Partizána Jakub Verčimák. Podľa neho hoci do prestávky bol nerozhodný stav, predsa ani vtedy výkon východniarov nebol dobrý. „My sme to síce ubránili a na ukazovateli bolo 0:0, no súper mal veľké šance. Stále sme hrali pod veľkým tlakom, ktorý vyvinul rival. Po zmene strán tlak ochabol a práve vtedy, keď sme paradoxne zabrali a boli viac futbaloví než do prestávky, tak prišli tresty v podobe zásahov domácich.“ Žilinčania viedli 3:0, pričom tri razy skórovali za 25 minút a až potom sa k slovu dostali hostia. V čom bolo béčko lepšie? „Určite treba brať do úvahy to, že rotácia hráčov medzi áčkom a rezervou je značná, myslím si, že toto je jediný klub, kde nie je vymedzená presná hranica medzi jednotlivcami, čo účinkujú v rezerve a prvom tíme. Jeden deň nastúpi futbalista v béčku, na druhý deň v áčku. Hostitelia boli pohyblivejší, robili veci v nábehoch a s tým sme sa zložito vyrovnávali. Ťažko sa nám bránili akcie súpera, my sme mužstvo, ktoré radšej útočí než hrá defenzívne a práve obranná činnosť nie je naša najväčšia prednosť.“ Dotkli sme sa aj povrchu ihriska. Zápas bol na hlavnej ploche, kde je iný trávnatý podklad ako sú hráči zvyknutí . „Kto by chcel zvaliť vinu na ihrisko, tak by išlo o vyslovenú výhovorku. Tento umelý trávnik nemá nič spoločné s tými, čo boli realizované dávnejšie. Jediná nevýhoda bola, že akonáhle už viac svietilo slnko, tak sa ťažšie dýchalo a boleli o čosi viac nohy. Celkove však hracia plocha bola vynikajúca.“ J. Verčimák pripomenul tiež to, že počas zápasu si aj hostia vypracovali niektoré možnosti a pri lepšej realizácii výsledok mohol byť tiež iný. Navyše inkasované zásahy boli takpovediac hlúpe. „Hoci sme hrali neraz pod tlakom, predsa góly padli po chybách, ktorým sa dalo predísť. Naopak, my sme nedotiahli viaceré brejky, lebo Žilina hrala vpredu super, ale v defenzíve sa vyskytli viaceré diery. Máme práve na to hráčov, aby sme vedeli zúročiť takéto zaváhania, no nevyšlo to. Takže teoreticky to mohlo dopadnúť podstatne lepšie, hoci s prispením veľkej dávky šťasteny.“
Zamierili sme pozornosť na ambície a možnosti Bardejovčanov, na to, či do nadstavby išli s patričnými ambíciami. „V žiadnom prípade sa nedá hovoriť o tom, že by sme nechceli vyhrávať a neposúvať sa v tabuľke. Je pravda, že Košičania si hrajú takpovediac vlastnú súťaž, hoci je otázne, či aj koniec bude pre nich šťastný. Stále je otvorený boj o druhé miesto. Takže je o čo hrať a keď o nič iné, tak o prestíž.“ Na jar Partizánu nevychádza hlavne koncovka. Až v treťom vystúpení strelil svoj prvý tohtoročný súťažný gól a aj preto dosiaľ ešte nezaknihoval tri body. Pritom v doterajších vystúpeniach spálil niekoľko tutoviek. Hlavne v predošlom zápase s Popradom. „Musíme to zlomiť, lebo nehráme zle, ale prichodí nám zvýšiť dôraz či presnosť v zakončení,“ dodal J. Verčimák, ktorý nastupuje v základnej zostave, hoci na inom poste než predtým a tiež sa hotuje pridať vo svojej hre, aby i on prispel k bodom kolektívu. „A nebol by som proti, keby k tomu pribudol aj nejaký gól,“ pripomenul s úsmevom.