Vo futbale sa dejú v ostatnom čase parádne kúzelnícke veci. Nielen na medzinárodnej klubovej scéne, ale aj u nás doma. Štvrťfinále Slovnaft Cupu je toho parádnym dôkazom. Skaličania vyradili Žilinu, čo spôsobilo senzáciu, ale o nič menšou bola výhra Popradu na ihrisku Dunajskej Stredy. Podtatranci pripravili prvoligistovi v jeho novej aréne prvú porážku a dostali sa v pohárových zápoleniach poriadne  ďaleko.

„Ešte nikdy som sa nedostal v pohári so žiadnym tímom tak vysoko a podobne sú na tom aj ostatní spoluhráči. Možno Stano Šesták alebo Miro Poliaček majú ešte lepšie skalpy,“ rozhovoril sa jeden z najskúsenejších borcov východniarov Vladislav Palša. Na  trošku provokačnú otázku, či sa už Poprad vidí už vo finále alebo nebodaj v pohárovej Európe, odpovedal s pokojom jemu vlastným a nadhľadom: „Postúpili sme, poradovali sa, ale už je to história. Myslíme už na vstupné náročné zápasy v druholigovej súťaži a potom príde na rad semifinále Slovenského pohára. Skalica je iste silná, veď poškuľuje po návrate medzi elitu a keď si poradila so Žilinčanmi, tak niečo musí vedieť.“

Inak, je paradoxné, že Popradčania na rozdiel od súpera ešte neprišli k slovu v ligovej súťaži, čo je iste ďalším hendikepom pre zástupcov z nižších súťaží. Lenže majú za sebou množstvo prípravných duelov (dovedna viac ako desať, generálka na jarné boje v II. lige ich čaká cez víkend s FC VSS Košice) a dobre sa naladili aj na sústredení v Turecku, kde uhrali dve remízy a jednu výhru s druholigovými súpermi z Ruska, Ukrajiny a Macedónska. Predstavili sa na tráve, ale predsa ešte stále sú niektoré herné činnosti, pochopiteľne, trošku kostrbaté a pramenia z nedostatočnej rozohratosti.  Mimochodom, zahraničné sústredenie nie je pre druholigistov zvykom (o takom niečom mohli snívať aj niektorí prvoligisti). „Je to tiež potvrdenie toho, že futbal v našom klube je výborne naštartovaný a orientovaný na vysoké méty. Poruke sú primerané podmienky, ktoré možno ani niektoré tímy z elitnej súťaže nemajú.“

Prekvapenie na Žitnom ostrove bolo výsledkom celého mančaftu, pričom niektorí jednotlivci vošli doslova do histórie. Hlavne Šesták, ale aj Malec či Šuľa. Výhra však bola dielom celého kolektívu. „Podali sme oduševnený a obetavý výkon, išli sme na doraz, hoci, pravdaže, mali sme i šťastie. Neinkasovali sme z možností, ktoré by možno za iných okolností a v iný deň súper využil,“ narážal V. Palša na to, že hostí od gólu zachránila aj konštrukcia brány a neschopnosť domácich vo viacerých situáciách. Základom úspechu bola správna taktika a nebojácnosť našich. Tí nevsadili na „naháňačku“ so súperom, ktorý je predsa len vo futbalovej kvalite niekde inde, ale chceli využiť zaváhania hostiteľov a spoliehali sa i na to, že im niečo vyjde a rivalovi naopak nie. Slovom,  Popradčania nepreferovali otvorený spôsob boja, skôr sa zamerali na rozumný a takticky vyspelý futbal. „Atmosféra na štadióne bola perfektná, búrliví diváci hnali síce svojich, ale aj nás to „heclo“. Až do konca diania sme však museli byť pozorní, koncentrovaní i obozretní a vystríhali sa zbytočných chýb. Hoci nejaké sa vyskytli, predsa ich Dunajskostredčania nevyužili a,  naopak, my sme zápas zvládli,“ dodal V. Palša.