Konečne!!! Tak mohli z plných pľúc zakričať po zápase s Michalovcami prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov.  A dokonca dva razy. Najprv  preto, že po sérii desiatich zápasov bez výhry si znovu siahli na tri body a potom aj  z toho dôvodu, že v tomto ročníku až teraz po prvý raz zužitkovali domáce prostredie v popradskom NTC na úspech. Nuž, všetko trvalo značne dlho, ale podarilo sa a aktéri v zelenobielom drese i ich priaznivci si želajú, aby tento medzník bol mostíkom, ktorý ich katapultuje k podstatne lepšej hre i výsledkom než dosiaľ.

Mimochodom, od nástupu nového trénera Kovalca to bol prvá výhra Šarišanov. Či to bude balzam na dušu, to sa ukáže v ďalšom priebehu najvyššej súťaže. Isté však je, že na ubité duše sa už žiadala takáto  hojivá „mastička“. Nie je bez zaujímavosti, že viacerí pred derby so Zemplínčanmi hovorili, že pokiaľ Tatran nezaboduje naplno práve tentoraz, tak potom to už bude mať naozaj náročné, aby sa nejako uchytil. Tieto hlasy brali do úvahy hlavne fakt, že predošlé víťazstvo Prešovčania zaknihovali práve na štadióne MFK Zemplín v 4. kole (obstáli rovnakým výsledkom ako teraz). Lenže aj hostia sa kasali, že po predošlej výhre nad Podbrezovou, ktorou prerušili svoju tiež nie najvydarenejšiu sériu, si na Tatran trúfajú a radi by si navŕšili bodové portfólio. Lenže na ihrisku to vyzeralo inak. Oba tímy podčiarkli svoju slabinu v ofenzíve a to, že dosiaľ nastrieľali len po dvanásť gólov, iste nie je náhoda. Hostia neukázali nič také, čím by mohli ašpirovať na priaznivý výsledok, hoci možno mali o čosi viac náznakov pološancí. Lenže stále to bolo málo na to, aby zaskočili rivala, ktorý je v pelotóne tesne za nimi. Ten mal tentoraz o niečo viac športového šťastia. Dalo sa predpokladať, že to bude zápas o jednom góle a tak sa aj stalo. Možno už logickým vyústením streleckej biedy na oboch stranách bolo, že jediný raz poslal loptu do siete stopér hostiteľov Luberda, ktorý tak efektne i efektívne zvýraznil svoj comeback do zostavy áčka po vleklom zranení. Robustný bek zahanbil ofenzívnych hráčov, keď využil zaváhanie hostí pri štandardnej situácii. Inak hŕstku divákov veľmi nemalo čo zohriať. Aký futbal, taká kulisa – táto úmera platila od začiatku až do konca merania síl. Nuž, zástupcovia z východu medzi elitou si nemajú veľmi čo závidieť a to, že Michalovce sú na tom o čosi lepšie, možno  charakterizovať ako dominanciu jednookého medzi slepými.

Na pozápasovej tlačovke obaja tréneri predostreli svoj pohľad na dianie, ktoré nebolo veľmi zaujímavé a určite nielen porazený, ale ani víťaz nemohli mať dobrý pocit z toho, čo predviedli.

Anton Šoltis, Michalovce: „Nie je veľmi čo hodnotiť. Neboli sme aktívni, agresívni a hlavne v našich radoch chýbala chuť pobiť sa o výhru. Zápas sme neustáli najmä  v hlavách, psychicky. Jedna defenzívna chyba nás stála lepší výsledok a celkove sme sa nedokázali prebiť cez zhustenú obranu, lebo sme nič poriadne nevymysleli. Mali sme len náznaky šancí a to je málo na to, ak chce mužstvo obstáť vonku.“

Sergij Kovalec, Prešov: „Už sme veľmi prahli po plnom zisku, hoci to nebol najlepší výkon. Musíme nabudúce herne pridať a viac byť na lopte, kontrolovať ju a dostávať sa do streleckých možností. Som však rád, že sme aj napriek oklieštenej zostave  konečne v Poprade vyhrali a po prvý raz v sezóne sme na tomto štadióne nedostali ani gól. Hostia mali nejaké možnosti, ale poradili sme si s nimi.“