Nebyť dohrávky, možno by si udržali sériu bez prehry až do konca ročníka. Štvrtoligisti Spišského Podhradia ťahali dobrú šnúru od porážky v Poprade s tunajšou rezervou a v siedmich zápasoch po sebe nenašli premožiteľa. Lenže ich výborná bilancia sa skončila na ihrisku v Raslaviciach v dohrávanom stretnutí.

O všetkom rozhodla posledná dvadsaťminútovka duelu, v ktorej domáci strelili dva góly. Zápasy uprostred týždňa nemajú tréneri v amatérskom futbale radi, lebo je niekedy problém zohnať všetkých hráčov kvôli pracovným záležitostiam. Aj kolektív MŠK cestoval len s dvoma náhradníkmi. „Jeden z nich bol navyše zranený a tak bol len formálne na lavičke a druhým náhradníkom som bol ja,“ rozhovoril sa tréner Spišiakov Branislav Minďáš, ktorého škrelo aj to, že jeden hráč zo základu dostal piatu žltú kartu. „Zápas mal dva rozdielne polčasy. V prvom sme hrali s vetrom a mali sme tri-štyri gólové príležitosti, ale sme ich nezužitkovali. Po zmene strán, naopak, sme sa už vo finálnej fáze nepresadili. Domácim pomáhal vietor a zase oni boli častejšie v príležitostiach na skórovanie. Dali gól a náskok si ustrážili. V čase, keď sme hrali vabank, sme inkasovali aj druhý raz.“

Kormidelník naznačil, že Sp. Podhradie pred časom poškuľovalo po tretej priečke. „Po odchode hráčov – Vandraška a Dunajčana - sme od tohto zámeru upustili a išli sme od zápasu k zápasu. Chlapci však vytvorili vynikajúcu partiu a niektoré zápasy nám naozaj sadli. Mužstvo sa nakoplo a držalo pohromade, preto aj výsledky boli veľmi dobré. Navyše stále bola aktuálna aj bronzová pozícia v tabuľke.“ Mužstvo svoju fazónu potvrdilo aj proti lídrovi z Humenného, s ktorým uhralo remízu. „Bol to najlepší súper v súťaži, s ktorým sme si merali sily a zaslúžene postupuje vyššie.“ Obrovskou výhodou bolo domáce prostredie, veď s výnimkou merania síl s Humenčanmi všetky ostatné duely sa skončili výhrou v celom ročníku. „Hlavne duel s Gerlachovom bol veľmi kvalitný a vyšiel nám aj zápas so Záhradným.“ Niektoré stretnutia prebiehali hladko, no boli aj také, keď kolektív musel naozaj siahnuť na dno síl a ukázať i mocnú morálku, charakter. „Práve proti Gerlachovu sa zápas nevyvíjal pre nás priaznivo, ale zlomili sme ho v nadstavenom čase. Paradoxne sa nám doma ťažšie zdolávali papierovo slabší rivali – Zámutov alebo Ptičie. V oboch týchto vystúpeniach sme rovnako strhli víťazstvo na našu stranu až v samotnom závere. Bol to dôkaz o dobrej kondičnej pripravenosti hráčov, lebo sa neraz ukázalo, že daktorým tímom zo spodnej polovici tabuľky po sedemdesiatej minúte dochádza para. Preto našou výhodou bola kondičná nadupanosť a aj prostredníctvom nej sme vedeli docieliť úspešné výsledky,“ podotkol Branislav Minďáš. Na otázku, ktorý výsledok ho predsa len zarmútil, odvetil: „Sklamaním bolo vystúpenie v Ľuboticiach a ostatný súboj v Raslaviciach, ktorý podľa všetkého rozhodol o tom, že náš sen skončiť na tretej priečke, sa nenaplní.“