Po jeseni sa ocitol na čele treťoligového pelotónu FC Košice  s impozantným skóre a iba s jednou stratou „kvetinky“. Pre tých, čo sledujú dianie, to nie je ani príliš prekvapivé, lebo káder, ktorý sa tu podarilo sformovať, má naozaj predpoklady na úspech. Dokonca sa zdá, že pre tento tím je najvyššia regionálna súťaž už „zbytočná“ a zaslúžil by si účinkovanie vyššie. Netreba však predbiehať a od toho sa odvíjal aj dialóg s Tomášom Dankom, asistentom trénera.

Prevláda u vás pocit zadosťučinenia?

„Máme iba polovičný dôvod na radosť, lebo zo skúseností viem, že do cieľa je ďaleko, hoci sme na dobrej ceste. Spomínam si, že podobné ťaženie som už dva razy zažil. Najprv ako kouč Moldavy, keď sme mali fantastickú jeseň, no po jarnej fáze sme boli nakoniec radi, že sme sa dostali do postupujúcej šestky. Tam sme sa síce dostali, ale nie z prvej priečky, na ktorej sme zimovali. Podobne pred rokom v Medzeve v štvrtej lige, kde sme dosiahli pohárové úspechy a v súťaži sme mali sedembodový náskok, no skončili sme nakoniec tretí.“

Otázka trošku pod kožu: Ozvali sa názory, ktoré prezrádzajú, že smelé vyhlásenia z vášho klubu o zamýšľanom postupe nie sú každému po chuti. Čo vy na to?

„Osobne zastávam názor, že zdravé sebavedomie je potrebné – na ihrisku i mimo neho – hlavne ak sa na niečom zakladá. Avšak tiež zdieľam postoj, že radšej treba uplatňovať pokoru a postupné kroky. Koniec koncov sme pre súperov ako červené súkno pre býka a možno očakávať, že konkurencia rozmýšľa v tom duchu, že prišli majstri sveta, tak im teraz ukážeme... Preto sa proti nám každý vyburcuje na dvesto percent. Môžem konštatovať, že okrem dvoch zápasov - s Bardejovskou Novou Vsou a rezervou Prešova – bol každý duel otvorený aspoň vo väčšej časti jeho priebehu. Nikto lacno svoju kožu nepredal.“ 

Hoci štatistika je niekedy klamlivá, štyri inkasované góly hovoria za všetko.

„Máme kvalitné a vyvážené mužstvo na každom poste. Os defenzívy tvoria brankár Pulen, kapitán Dobias a defenzívny záložník Vancák. Títo hráči sú garanciou dobrej organizácie defenzívy a preto sme inkasovali minimum gólov. Smerom dopredu máme viac alternatív, je veľká konkurencia vzhľadom na treťoligové pomery a preto môžeme obmieňať posty aj herný systém. Našou prednosťou bola taktická vyspelosť a po strate lopty neexistovaloe, že by niekto nebránil. Preto je výborné skóre záležitosťou celého tímu.“

Ako sa vám spolupracovalo s ďalšími členmi realizačného tímu?

„Spočiatku som mal trošku aj obavy, lebo ako asistent som pôsobil kedysi dávno. S Mirom Sovičom ako hlavným lodivodom a Majom Kellom ako trénerom brankárov sme si perfektne sadli – ľudsky aj odborne - od prvého momentu. Vládol súzvuk názorov, podelili sme si úlohy  a vedeli sme pomenovať veci, ktoré nefungujú, inak by to bolo falošné kamarátstvo.“

Utrpeli ste iba jednu porážku – na ihrisku Vranova, ktorý je tiež veľkým ašpirantom na primát. Ako to vtedy doľahlo na mužstvo?

„Bolo to memento, to priznávam. Tento duel v úvodnej časti jesene bol poučný a každý si uvedomil, že súťaž nebude pre nás ľahkou spanilou jazdou ako sa to niekomu mohlo v úvode zdať a nikto neustúpi dobrovoľne z cesty. Inak bol to vynikajúci súboj, ktorý spĺňal aj parametre vyššej súťaže. Po prehre sme si príčiny rozanalyzovali, povedali si aj tvrdšie slová a odvtedy sme sa už ani raz nepotkli.“