Výborne si počínajú v jarnej časti druholigového ročníka futbalisti Trebišova, ktorí zo siedmich zápasov nezvládli iba jeden proti lídrovi zo Serede. Momentálne ťahajú šnúru piatich vystúpení po sebe bez prehry a úspešní boli aj v stredajšej dohrávke vo východoslovenskom derby proti Bardejovu. Pravda, do prestávky to s nimi nevyzeralo ružovo, ale po zmene strán sa vzchopili a tromi gólmi otočili nepriaznivý stav.

Zaujímavé je, že už tretí raz v tomto roku hráči Slavoja dokázali po zmene strán zmazať manko, ktoré nazbierali do prestávky. Predtým proti Zvolenu aspoň vyrovnali, no na Spiši dokráčali až – podobne ako naposledy - k výhre. „V ostatnom čase nám dajako prvý polčas nevychádza, to je pravda. V druhom polčase akoby nás ktosi pokropil živou vodou a dokážeme sa lepšie nakopnúť. Do prestávky to niekedy vyzeralo tak, ako keby sme sa dlhšie zahrievali. Hoci sa domnievam, že uplynulé dve vystúpenia neboli herne zlé ani v prvých 45 minútach, len sme mali smolu, že sme inkasovali ako prví a to nás na niekoľko minút zlomilo a trvalo nejaký čas, kým sme sa spamätali. Lenže na druhej strane ukázali sme značnú tímovú silu tým, ako sme sa dokázali v troch prípadoch popasovať s priebežným nepriaznivým stavom. Len škoda vystúpenia proti Zvolenu, že sme nezískali tri body, hoci šance sme na to mali,“ podotkol jeden z aktérov v trebišovskom drese Vladimír Kražel.

Ako to teda vyzeralo proti Bardejovu?  „Hostia boli iba zo dva razy pri našej bráne a hneď bol z toho zásah v našej sieti. Využili našu nedôslednosť a to, že sme neodkopli loptu, voľný hráč na zadnej žrdi doklepol loptu hlavou. Pritom my sme boli aktívnejší, kompaktnejší, hoci súper ukázal tiež svoju silu, vychádzal zo zabezpečenej obrany a kontier.“  Cez prestávku si domáci hovorili, že je v silách otočiť to, len treba veriť v svoje schopnosti. Nakopol ich vyrovnávajúci gól a keďže odhodlanie nepoľavilo, prišli aj ďalšie údery. Sebadôvera bola hlavná zbraň víťaza. „Zlomili sme to vďaka fantastickým divákom a aj zásluhou posíl z Michaloviec - Igora Žofčáka a Peťa Kolesára. Hostia mali ešte za stavu 1:1 nejakú šancu, no od toho momentu sme už kontrolovali priebeh hry. Ustrážili sme si náskok a dokonca výhra mohla byť ešte aj výraznejšia.“

Opýtali sme sa V. Kražela, v čom vidí zmenu oproti jeseni a kde hľadať dôvody výsledkového zlepšenia sa?  „Už sme sa v súťaži oťukali, nehráme tak naivne, predsa len prechod z tretej do druhej ligy je náročnejší. Pôsobíme istejším dojmom a zostava je stabilizovaná, vykryštalizovalo sa obsadenie jednotlivých postov. Hráme všetci za jedného a jeden za všetkých, ako kolektív sme vnútorne silní. Samozrejme, máme aj primerané športové šťastie.“  Zaujímavé je, že dosiaľ v domácom prostredí je bilancia o čosi horšia než vonku. Vyplýva to z toho, že treba viac tvoriť a búšiť do plných? „Presne ste to vystihli. Súperi prídu k nám s rovnakou taktikou, ako si my počíname vonku. Ani terén nie je najlepší, no musíme sa zamerať na to, aby sme vo vlastnom prostredí ešte viac urobili pre bodový zisk, lebo iba to je cesta k tomu, aby sme boli na konci ročníka spokojní a šťastní.“