Nezriedka sa hráč po rokoch vráti do materského klubu. Nebýva však všedné, že sa tak stane, ak sú oba kluby v rovnakej súťaži. To je prípad Slavomíra Kicu, ktorý sa v zimnej príprave objavil v Bardejove, kam sa vrátil po viac než  trojročnej anabáze v Poprade. Z toho dôvodu sme mu adresovali niekoľko otázok.

Slavo, možno mnohých táto skutočnosť zaskočila, navyše preto, že ste mali do leta ešte platný kontrakt v FK. Takže čo rozhodlo o zmene dresu?

„Pravdu povediac necítil som už takú podporu zo strany trénera a to je vždy pre hráča rozhodujúca vec na fungovanie. Pokiaľ to tak nie je, tak sa vytráca chuť, zápal, nadšenie pre vec. Ako dlho som to vnímal?  Približne pol roka, ale nechcem to nejako ohraničovať. Isté je, že sa to premietlo do počtu štartov. Objavil som sa iba v siedmich  dueloch jesene.“

Boli ste navyknutý na neustále nasadzovanie do základne zostavy, takže to musel byť pre vás trošku aj šok.

„Každý futbalista chce byť  na ihrisku v každom súboji.“

Čím si vysvetľujete to, že ste už neboli tak často v akcii?

„Nikto so mnou na túto tému nehovoril. Boli zápasy, keď sme výsledkovo zlyhali. Prvý raz v Skalici a ja som sa ocitol na lavičke bez toho, aby to nejako ktosi zdôvodnil, hoci bolo jasné, že to bolo v dôsledku prehry a výkonu. Avšak pokiaľ dôvera v hráča funguje zo strany kouča, tak po pauze kormidelník vytiahne zverenca znovu do zostavy. Opakujem, nikto so mnou na túto tému nehovoril, čo ma trošku mrzelo. Neskôr som znovu nastupoval, no po ďalšom sklamaní doma s Liptákmi som sa už na trávniku objavil len sporadicky.“

Inak vníma svoj zástoj hráč, čo má 20 rokov a inak vy -  34-ročný...

„Samozrejme. Nešlo o to, že by som bol urazený z toho, že som sa ocitol na lavičke, lenže tréner by mal hráčovi predostrieť svoj názor a predstavu. V každom prípade je lepšie, pokiaľ komunikácia medzi trénermi a zverencami je, lebo v opačnom prípade futbalista nevie, na čom je.“

Až po skončení jesene ste sa odhodlali opustiť Poprad?

„Už skôr – po Skalici – som začal o tejto myšlienke uvažovať. Stále som však myslel, že je to iba chvíľkové a všetko sa dá do normálu, lenže neskôr som sa presvedčil, že to tak nie je a nebude dobré, ak budem pokračovať aj na jar.“

Možno vaša situácia, ale i niektorých ďalších hráčov, bola len vyústením procesu omladzovania kádra.

„Súhlasím, že je to jedna z alternatív, ale keď som sa neskôr rozprával s prezidentom, tak mi naznačil, že chce, aby som zostal do leta. Lenže ja som bol už rozhodnutý. Keby tieto slová predostrel kouč, tak by som možno o tom uvažoval...“

Návrat do Bardejova bol od začiatku plán A?

„Pravdaže, veď tu som doma, tu som vyrastal a hral. Predstavitelia klubu mi naznačili, že budú radi, ak prídem. Je síce pravda, že v Poprade sme bojovali o horné priečky a teraz nás čaká boj o záchranu, lenže princíp je rovnaký – vyhrávať.“

Na Poprad ste však nezanevreli alebo..?

„Nie, nie j dôvod, však som tam prežil pekné chvíle, hoci sa pritrafili aj mrzuté zážitky. Každá skúsenosť je výborná, či dobrá alebo horšia. Spoznal som veľa výborných chlapcov a zažil výbornú partiu, hoci spočiatku to také nebolo. Nedám dopustiť na prezidenta klubu, výborného človeka,  ktorý sa o nás naozaj príkladne staral. Takže na pôsobenie v Poprade zostanú zväčša pozitívne spomienky. Len škoda, že sme niektoré dobre rozbehnuté veci nedotiahli až do konca. V každom prípade vedeniu FK a chlapcom zo šatne pod Tatrami držím prsty a želám, aby sa im postup do prvej ligy podaril.“