Všetci prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov sa tešili na jarnú premiéru proti Slovanu, ale jeden hráč mal predsa ešte jeden špeciálny dôvod navyše. Lukáš Kubus je totiž rodákom z Popradu a v tunajšom FK niekoľko sezón odvádzal skvelé služby. Hlavne jeho kanonierske schopnosti boli povestné a vďaka nim sa tiež dostal predvlani k zahraničnému angažmán v poľskom tíme Wisla Plock. Vlani sa z krajiny našich severných susedov vráti. A zakotvil v zelenobielom drese. Vtedy v lete nepredpokladal, že sa po niekoľkých mesiacoch znovu ukáže na popradskom trávniku ako hostiteľ, hoci už neháji farby podatranského futbalu.

„Pravdaže som sa chcel vytiahnuť, blysnúť pred tunajším publikom, ľuďmi, ktorí ma dobre poznajú. Boli tu mnohí moji kamarátil, známi, rodina, o to viac som sa hodlal presadiť a pomôcť mužstvu,“ rozhovoril sa 28-ročný podhrotový hráč, ktorý bol jazýčkom na výsledkových  váhach. Keby totiž zúročil svoje dve obrovské príležitosti v druhom polčase, mohol sa Tatran postarať o prekvapenie prvého tohtoročného kola. Lenže svoje možnosti zahodil a tak nahral nepriamo na smeč hosťom.

„Mrzí ma, že som tieto šance nezvládol. Tým viac, že keby som bol úspešný, zápas by mal iný priebeh a zrejme aj výsledok. Však vzápätí po tom, čo som druhý raz zaváhal, sme inkasovali prvý raz. Nedáš – dostaneš.  To sa podpísalo na nálade, upadla naša psychika, odhodlanie. Bola to dvojnásobná smola. Beriem to na seba, prehru som zavinil ja,“ sypal si popol na hlavu tento ofenzívny futbalista, ktorý bol striedaný po zmene strán. Dôvod bol prostý, po predošlých zdravotných ťažkostiach (natiahnuté zadné stehenné svaly) mal dvojtýždňovú pauzu,  začal trénovať len minulý týždeň a tak s pribúdajúcimi minútami zistil, že to neustojí. Dostával kŕče a tak to nesilil,  pýtal dolu.

Určite oproti vystúpeniam ešte v jeseni na ihrisku  v Prešove sa zdalo, že Lukáš je viac vo svojom živle a živšie sa pohyboval na hracej ploche. Nuž, zrejme dôverne známy štadión mu očividne osožil. „Nechcem hodnotiť svoj výkon, ale je pravda, že po dvoch rokoch som sa znovu ocitol na ihrisku, ktoré je mi blízke. Len škoda, že čerešnička na torte v podobe gólu neprišla.“

Kubus ma dve obrovské možnosti, ktorým sa hovorí stopercentné. On sám sa domnieval, že hlavne prvá príležitosť bola naozaj ideálna. „Takú treba zužitkovať, taká sa naskytne v podobných zápasoch  iba raz.“ Aj jeho príležitosti umocnili dobrý dojem z účinkovania Šarišanov. Chceli sme vedieť, či podľa neho favorit trošku nováčika nepodcenil? „Nemyslím si, Bratislavčania hrajú takto stále, dlho držia loptu. My sme vedeli, do čoho ideme, preto naša orientácia smerovala k zabezpečenej defenzíve a rýchlym kontrám. To nám vychádzalo, preto prišli aj šance.“ Tatran hral bez bázne a hany, nemal prehnaný rešpekt zo silného rivala. „Každý z nás si veril a chcel uhrať dobrý výsledok, nemali sme trému či obavy,“ povedal L. Kubus, ktorý si veľmi dobre rozumel so Streňom. Táto dvojica sa dala „dokopy“ v závere jesene a vyzerá to tak, že by to mohol byť výrazný element v ofenzíve východniarov.. „S Erikom sa hrá veľmi dobre, je dynamický, pohyblivý, pasuje k môjmu štýlu hry. Tréner to pobadal a chce., aby sme hrali čo najviac spolu.“ Nuž, čo nevyšlo teraz, tak by sa mohlo vydariť nabudúce.  Toho sa pridŕža aj smoliar zápasu. „Zajtra je nový deň, pred nami ďalší zápas, takže už sa sústreďujeme naň a som presvedčený, že nám vyjde lepšie než tento.