Ako poslední z východniarov účinkujúcich v druhej najvyššej súťaži zavŕšili súťažný ročník Popradčania. Tí sa v záverečnom vystúpení predstavili na pôde trnavského béčka v odvetnom barážovom stretnutí o udržanie sa. Tak ako predtým doma, aj tentoraz boli úspešní, vyhrali 2:0 a splnili tak úlohu.

Aspoň na záver ročníka si teda Podtatranci užili kúsok radosti, ktorá ich zlomyseľne predtým obišla v Slovenskom pohári i v závere dlhodobej časti, v ktorej sa im tesne nepodaril postup medzi najlepšiu šestku bojujúcu o postup. Takže bol dôvod na menšie oslavy. Boli vôbec nejaké? „V autobuse cestou naspäť sme trošku oslávili udržanie sa v druhej lige,“ konštatoval kapitán tímu Vladislav Palša, ktorý sa už tiež – podobne ako ostatní v tíme – tešil na dovolenku. Voľno je takmer do konca mesiaca, potom príde na rad príprava na novú sezónu.

Pokiaľ ide o meranie síl proti rezerve Spartaka, tak hráči FK neponechali nič na náhodu a nespoliehali sa na náskok z prvého barážového duelu. „Zápas sme mali od začiatku pevne v rukách, režírovali sme ho. Už do prestávky sme mali dosť súcich príležitostí na skórovanie. Lenže nedali sme ani jeden gól, hoci sme ich mohli zaznamenať nie menej ako dva či tri. Neznervózneli sme však, vedeli sme, že máme dostatočný náskok  a boli sme si vedomí našej kvality i hernej vyspelosti. Súpera sme do žiadnej šance nepustili a po zmene strán sme si zase vypracovali príležitosti a dve sme dokázali zúročiť. Po tom, čo sme dali vedúci gól, sme sa úplne upokojili a prejavilo sa to na našom výkone. Domáci už postupne strácali vieru v to, že by sa ešte mohli pokúsiť o dajaký obrat a s pribúdajúcimi minútami bolo zjavné, že rezignovali vo svojich ambíciách. Eliminovali sme ich v úvode, lebo keby nebodaj skórovali, tak by boli ešte viac nabudení. Avšak žiadna ich iskrička nádeje sa nevyskytla.“

Zaujímalo nás, či nebodaj V. Palša pred vstupom do baráže nepomyslel aj na horšiu alternatívu – nezvládnutie týchto dvoch rozhodujúcich zápasov?  „Aj taká myšlienka sa mihla, lebo človek nikdy nevie, čo sa prihodí, ale na druhej strane sme si verili. Dôveroval som tejto partii, ktorá sa stmelila v zime a nebol dôvod na to, aby sme si netrúfali.“ Nuž, to, čím predtým osud vyšľahal Podtatrancov, sa čiastočne vrátilo v inej podobe aspoň v závere zápolení. Aj tak však isté rozpaky po sezóne iste zostali, lebo ambície Popradu siahali podstatne vyššie. „Mrzelo nás, že sme v pohári neprišli až do finále a aj to, že nám prvá šestka unikla. Lenže tento boj sme si prehrali ešte v jeseni, nebolo to o tých dvoch jarných dueloch. V jeseni sme niektoré duely, ktoré sme mali zvládnuť, nedotiahli do úspešného konca a to rozhodlo,“ konštatoval borec, ktorý  si myslí, že v jeseni to nebolo zlé, ale v zime prišli hráči, ktorí vniesli do mužstva kvalitu a to sa odzrkadlilo v účinnejšej hre. Pokiaľ sa podarí udržať nastavenú latku, tak  v novej sezóne by FK mal patriť medzi protagonistov. Všetko bude záležať na tom, ako bude vyzerať káder. Určite platí aj pre Poprad, že všetko zlé je na niečo dobré. „V novej sezóne si musíme od začiatku viac vstúpiť do svedomia, ísť od zápasu k zápasu a neriešiť, čo bude o mesiac, pol roka,“ pripomenul ostrieľaný borec, ktorý má ešte platný kontrakt v FK. Boli sme zvedaví, kedy mal najväčšiu radosť z futbalu v uplynulej sezóne a naopak, kedy mu bolo najťažšie? „Po zápase v Trnave to bol balzam na dušu a rovnako tak v pohárových dueloch v Dunajskej Strede alebo doma so Skalicou. Sklamanie som zažíval po pohárovej odvete v Skalici a v tohtoročnom zápase o ligové body v Bardejove,“ prezradil V. Palša.