Druhý týždeň beží príprava druholigového Slavoja Trebišov. V Zemplíne sa udiali viaceré zaujímavé zmeny na každom poste – funkcionárskom, trénerskom i hráčskom. Situácia sa mení doslova zo dňa na deň a dôkazom toho je i to, že vo farbách tohto klubu už nezarezáva Ľubomír Korijkov, ktorý bol kapitánom tímu. O dôvodoch  odchodu sme sa s ním zhovárali.

Druhý týždeň beží príprava druholigového Slavoja Trebišov. V Zemplíne sa udiali viaceré zaujímavé zmeny na každom poste – funkcionárskom, trénerskom i hráčskom. Situácia sa mení doslova zo dňa na deň a dôkazom toho je i to, že vo farbách tohto klubu už nezarezáva Ľubomír Korijkov, ktorý bol kapitánom tímu. O dôvodoch  odchodu sme sa s ním zhovárali.

Najprv ste boli zapojený do prípravy, no už to neplatí – prečo?

„Po troch-štyroch tréningoch sa situácia zmenila, dohodli sme sa na tom, že nebudem pokračovať v Trebišove vyslovene z pracovných dôvodov. Na dochádzanie to bolo pre mňa náročné, neúnosné. Momentálne neviem, kde zakotvím, pravdepodobne pôjde o nižšiu súťaž, ktorú by som dokázal lepšie skĺbiť so zamestnaním.“

Takže druhá liga je už definitívne za vami?

„Naučil som sa to, že nikdy nehovor nikdy, avšak pravdepodobne to tak vyzerá. Momentálne si nič nehľadám, nikoho nechcem nejako zavádzať, keď to bude aktuálne, budem sa orientovať najmä na nižšiu súťaž, tretiu ligu v okolí Košíc alebo priamo v Košiciach. Hlavne pôjde o to, aby som to vedel zladiť pracovne a pokiaľ by som nemohol prísť na tréning, tak by som si to individuálne dohnal.“

Pendlovanie medzi Košicami, kde bývate, a Trebišovom vám už išlo von krokom?

„Predsa len hrať druhú ligu si vyžaduje primeraný tréningový proces a nebolo by odo mňa zodpovedné, keby som mohol absolvovať tréning iba dva-tri razy do týždňa. Bolo by to odo mňa nefér, radšej nech dostane šancu niekto mladší.“

V minulej sezóne ste to ešte dokázali zladiť?

„Ešte to fungovalo, ale už to bolo celkom na hrane. Nemal som cez deň ani pár minút voľno, veci som dorábal po večeroch. Fyzicky som sa cítil síce dobre, ale hlava si nedokázala odpočinúť, hoci tréningy a zápasy som si užíval a psychicky som vtedy pookrial. Z toho pohľadu ma futbal stále drží a preto by som nerád nadobro so športom skončil.“

Takže odchod nesúvisí s tým, čo predostrel nový tréner Ondrej Desiatnik, že si potrebuje oťukať aj zrelších hráčov?

„Predpokladám, že mňa sa to netýkalo.“

Zostať alebo odísť bola iste pre vás nie jednoduchá dilema...

„Určite. Postupne to nejako tak vystrelilo, že uprednostním radšej pracovnú činnosť a futbal bude skôr doplnok,  hobby.“

Súviselo vaše rozhodnutie aj s tým, že ekonomická situácia sa zmenila v koronakríze a po nej?

„Dostal som sa do veku, keď futbal už nie je pre mňa finančne zaujímavý. Predtým počas pauzy boli dohody o znižovaní platov a podobné záležitosti, ale to som nebral do úvahy. Aj keby to fungovalo normálne, už to nie je finančne zaujímavé.“

Prekvapilo vás, že veľa vašich spoluhráčov opustilo Slavoj?

„Nie. Uplynulé mesiace a situácia, ktorá nastala, odhalili skutočný stav futbalu na Slovensku a to, že finančne je na tenkom ľade. Preto si veľa hráčov našlo pracovné pozície a sú to objektívne dôvody, prečo sa futbal takto vyvíja. Hoci by mi bolo ľúto, keby úrovňou a svojím postavením klesol. Ide o mládež, aby mala nejaké vzory, motiváciu, aby fanúšikovia chodili na zápasy.“