O remíze vo východoslovenskom prvoligovom futbalovom derby na michalovskom štadióne sa hovorilo aj dlho po jeho skončení. I preto, že sa domáci cítili byť poškodení neuznaným gólom. Bez ohľadu na to bod hostí len potvrdil známu skutočnosť, že Prešovčania proti Zemplínčanom vedia zahrať. A to napriek postaveniu súperov v pelotóne. Aj o tom sme sa zhovárali so záložníkom zelenobielych Tomášom Sedlákom.
Odvtedy, ako ste opustili šatňu Michaloviec, ste sa predstavili už druhý raz vo farbách Tatrana na pôde, ktorá vám je dôverne známa. Vnímali ešte diváci, že ste nie tak dávno pôsobili práve v tíme MFK Zemplín?
„V prvom rade ma prekvapilo, že neprišlo toľko divákov, koľko bývalo zvykom. Z toho som bol trošku sklamaný, čakal som viac zaplnené tribúny. Už na rozcvičke som počul pozitívne ohlasy od divákov, s niektorými ľuďmi som sa i pozdravil, napríklad s bývalým prezidentom klubu. Keď som odchádzal z ihriska ako striedaný hráč, publikum mi zatlieskalo. Takže to bolo celkom milé.“
Hoci s pribúdajúcimi mesiacmi spomienky na účinkovanie v Michalovciach blednú, predsa akonáhle prichádzate na tento trávnik, tak sa znovu niektoré skutočnosti vynoria.
„Pravdaže, stále mám pekné spomienky na predošlé dve sezóny a obdobie predtým, keď som tu účinkoval, ale teraz to už beriem tak, ako to je a v prvom rade myslím na výkony v drese Tatrana.“
Dokážete zodpovedať otázku, prečo sa Prešovu proti Michalovciam tradične darí A nielen v tomto ročníku?
„Ťažko povedať. Hral som na oboch stranách barikády a stále to boli vyrovnané duely. Možno to bude aj v tom, že v derby nie je nikdy vyslovený favorit. Objektívne však musím podotknúť, že naposledy mal súper bližšie k výhre ako my, v niektorých situáciách sme mali i šťastie.“
Bod – hoci nič momentálne nerieši – je pre Tatran veľmi cenný. Vyzerá to tak, že so Senicou to bude mikrosúboj, v ktorom zaváži každý – hoci len minimálny – úlovok.
„Pre nás je každý bod dobrý, ale musíme sa veľmi zlepšiť, ak chceme pomýšľať aspoň na barážovú priečku a udržanie sa v súťaži.“
O možnostiach kolektívu hovoríte otvorene a nestaviate si vzdušné zámky spočívajúce v zamýšľanom útoku na iné, vyššie, priečky.
„Netreba mať veľké oči a nepozerať sa na dianie cez ružové okuliare. Ja to beriem realisticky a uvedomujem si, že Podbrezová má pred nami náskok ôsmich bodov. Stať sa môže síce hocičo, ale osobne sa domnievam, že tento náskok si Stredoslováci sotva dajú ukradnúť. My sa musíme koncentrovať na svoje vystúpenia, aby sme sa aspoň na barážovú pozíciu prebojovali.“
Chýbajú zásahy a počet stretnutí, v ktorých ste nedali gól, pribúda. Je to spôsobené hlavne odchodom Černáka?
„Určite áno, Rolo mal v jeseni dobrú fazónu, hoci v záverečných súbojoch aj on vyšiel naprázdno, no stále sa vedel dostať do šancí. Na jar v doterajších súbojoch sme sa do mnohých tutoviek ani nedostali a na tom treba popracovať. Aj naposledy sme mali niektoré akcie, ktoré mohli dopadnúť lepšie, ale finálna fáza nám znovu nevyšla. Nejaké náznaky sa rysovali, no všetko to znovu skončilo na predposlednej alebo poslednej finálnej prihrávke.“
Takže je rad na tých, čo sú v tíme, aby vyšli zo začarovaného kruhu.
„Je to iste aj o tom, aby sme sa strelecky uchytili a viacerí chlapci sa tlačili do šestnástky, lebo niekedy sú ofenzívni spoluhráči vpredu osamotení.“
Najbližšie príde k slovu zápas pravdy so Senicou. A v ňom pôjde možno o viac než obligátnych šesť bodov...
„Je to bezpochyby dôležitý duel, ktorý môže všeličo napovedať, hoci sa v ňom ešte o ničom podstatnom nerozhodne.“