Viacnásobná frustrácia sa zračila z tváre Dávida Leška po skončení uplynulého merania síl v naj vyššej futbalovej súťaži na štadióne Tatrana Prešov. Borec, ktorý s vizitkou druholigového kanoniera odchádzal pred jarnou časťou zo Šariša práve do Senice, sa po svojom nečakanom návrate do materského klubu hotoval zarmútiť svojich ešte donedávna spoluhráčov. Buď tým, že loptu pošle do ich siete, ale hlavne podieľaním sa na trojbodovom úlovku zelenobielych.
Nevyšlo mu ani jedno ani druhé. Diplomaticky sa vyhol otázke, či boli Záhoráci kvalitnejším a silnejším tímom než v jeseni s odkazom na to, že bol ich súperom. Určite sa potreboval zahĺbiť skôr do svojich negatívnych pocitov a bolo na prvý pohľad zjavné, že mu nerobí dobre pitvať sa v príčinách vysokej domácej prehry. Napriek tomu sa však „neodťahoval“ od tejto témy a zaujal chlapský postoj. „To, že sme ani vo štvrtom vystúpení medzi elitou nedokázali vyhrať a dokonca ani streliť svoj úvodný gól, je mrzuté. Mrzí nás to, sme sklamaní. Mali sme viac šancí, ale do prestávky sme ich, žiaľ, nedokázali premeniť. Keby nám to vyšlo, mohli sme získať sľubný náskok. Nevyšlo to a potom prišiel trest. Hneď z prvej vážnejšej situácie rival skóroval, dostal sa na koňa. Neskôr zvládol brejkové úniky a rozhodol duel pre seba,“ poznamenal krajný ofenzívny futbalista. Aj jeho škrie, že nováčik sa v I. lige stále len hľadá a netušil, že úvod sa bude niesť až v takomto duchu.
„Sme sklamaní, ale nezostáva nám nič iné, len tvrdo pracovať a veriť, že sa to zlomí a negatívna séria bude mať čoskoro svoj koniec.“ Dva razy po sebe utŕžili východniari nepríjemný výprask 0:4. Je to iste aj odrazom slabšej koncentrácie v zadných radoch, hoci nemožno všetko uvaľovať iba na obrancov. „Musíme pracovať na tom, aby sa chyby neopakovali nabudúce. Treba bojovať zo všetkých síl. A nálada v partii? Určite po ďalšej vysokej prehre nie je najlepšia. Prichodí nám však zdvihnúť hlavy a šliapať ďalej.“
Pred časom po svojom návrate D. Leško naznačil, že práve meranie síl so Seničanmi bude mať pre neho zvláštny náboj. Neznamená to však, že bol nejako premotivovaný, hoci sa to v niektorých momentoch mohlo tak zdať. Určite aj on si pri analýze svojho výkonu uvedomil, čo bolo dobré a čo menej vydarené. Rozhodne však chcel súperovi dokázať, že vie si počínať kvalitne. „Zápas som bral ako každý iný, ale nebolo to ideálne ani z môjho pohľadu. Tiež som nepremenil niektoré príležitosti. A v ktorom momente sa stretnutie lámalo? Nazdávam sa, že v prvom polčase, keď sme prehajdákali tutovky a po ojedinelej akcii hostí sme inkasovali.“ Za nepriaznivého stavu prišlo na trávnik viac chaotických momentov zo strany hostiteľov. Predsa len menej skúsení hráči neuniesli ťarchu inkasovaných zásahov. „Boli sme frustrovaní z toho, že sme nestrelili gól a navyše sme ich dosť dostali. O to viac to bolí. Je to nepríjemná facka, ale musíme sa s tým vyrovnať. Avšak stále sme dobrá partia a nezlomí nás to,“ dodal D. Leško. Aj on sa domnieva, že jedine poctivý prístup k tréningom a zápasom môže priniesť obrat a v ďalšom období sa šťastena predsa len na Tatran usmeje.