I keď sedel iba na lavičke a do hry nezasiahol, predsa sa po skončení uplynulého prvoligového merania síl v Prešove, kde sa predstavila Senica, tešil z triumfu hostí. Jozef Dolný oblieka už tretiu sezónu  dres Záhorákov, ale pred časom hájil práve zelenobiele farby. Práve preto to bol preňho špecifický duel a určite ho rovnako intenzívne prežíval aj ako náhradník.

„Vedel som, že na východe nebudem hrať,“ rozhovoril sa tento ofenzívny futbalista a na poznámku, či ho trápilo zranenie, stručne a trošku záhadne odpovedal: „Nie, ale boli v tom iné veci...“ Predtým tento borec zvykol nastupovať v základnej zostave a v druhom polčase približne po dvadsiatich minútach opúšťal hraciu plochu, tentoraz zostal v inej role. „V úvodných kolách sme nastupovali proti silnejším rivalom, vtedy som  mal defenzívne úlohy a na čiare behať nie je jednoduché, takže som mal toho postupne dosť. Navyše i moje výkony neboli najlepšie.“ Na margo výhry Seničanov v Šariši konštatoval: „Som rád, že sme to zvládli, ale na druhej strane bolo mi veľmi ľúto chlapcov z Tatrana, lebo Prešov je stále v mojom srdci, tu je môj domov. Mali kopec šancí, ale nejde im to, no verím, že v nasledujúcom zápase im to konečne vyjde. Budem im naďalej držať prsty,“ riekol hráč, ktorý pred vyše dvoma  rokmi opustil Tatran. V Senici  sa ocitol v zime 2015, keď podpísal s FK 2,5-ročný kontrakt. Dosiaľ obliekal aj dresy Spišského Podhradia, Michaloviec, Zbrojovky Brno a Banskej Bystrice. Práve po odchode z Tatrana do Brna mal značnú smolu, lebo utrpel vážny úraz hlavy  (prasknutá lebka, otras mozgu). Po návrate na Slovensko sa dostával do pohody a formy v B. Bystrici, kde si ho vyhliadli Seničania, ktorým sa neskôr upísal.. Celkove vo svojej kariére si vytrpel dosť bolesti, prekonal niekoľko zdravotných patálií a nebyť toho, určite by tento 24-ročný záložník  bol výkonnostne  ešte vyššie.

 Na zápas v Prešove sa tešil aj preto, lebo proti  svojom bývalým spoluhráčom odvtedy, čo zmenil dres, nenastúpil. „Aj keď som napokon nehral, predsa to bolo zaujímavé. Pre náš tím bola tento trojbodový úlovok cenný. Po výhre  proti Michalovciam sme sa uchytili a v Prešove sme korunovali naše odhodlanie ďalším ziskom  bodov. Určite nikto nerátal s tým, že vyhráme  4:0. V druhom stretnutí po sebe sme neinkasovali ani gól a to môže byť pre nás dobrý odrazový mostík.“

 V kolektíve FK určite zanechal špeciálne stopy nečakaný odchod trénera Čvančaru po prvom kole. „Nie je to nič príjemné, pokiaľ sa mužstvo pripravuje pod vedením kouča, ktorý znezrady odíde. Lenže sme profesionáli a treba sa s tým zmieriť a zvykať si na prácu ďalšieho lodivoda,“ konštatoval Jozef Dolný, ktorý mal na štadióne Tatrana svoj fanklub zložený z rodinných príslušníkov a priateľky. Boli sme zvedaví aj na to, ako vnímal príchod D. Leška z Prešova do Senice ešte v jarnej časti minulého ročníka. „ Dávid nepoznal nikoho, iba mňa a keďže začiatky sú ťažké, vždy, keď potreboval pomoc, tak som bol poruke, aby čo najskôr zapadol do kolektívu. Naše cesty sa síce nedávno rozišli, ale som rád, že sa stretávame zase na rovnakom fóre, hoci ako súperi. A čo chceme dokázať ako tím? Hrať atraktívne, pobaviť divákov. Ja osobne mienim byť stále lepší, na tom pracujem  každý deň. Rád by som nastupoval pravidelne a pomohol svojim k čo najlepšiemu umiestneniu aj gólmi.“