Niektorí futbalisti pochádzajúci z východu sa veľmi dobre upichli v iných kluboch v rozličných kútoch Slovenska a sú tam už tak dlho, že rodáci pomaly na nich zabúdajú. To sa však nedá povedať o Róbertovi Pillárovi, odchovancovi bardejovského futbalu, ktorý odvádza veľmi dobré služby v prvoligovom tíme Senice. A napriek tomu, že na Záhorí je už niekoľko sezón, predsa stále má svojich fanúšikov aj na východe.

Presvedčil sa o tom i počas nedávneho vystúpenie svojho tímu na prešovskom štadióne, kde ho mnohí ľudia zdravili. „Je to tak, mal som tu niekoľko priateľov, kamarátov, známych a, samozrejme, moju rodinku. Bol to príjemný pocit, vždy je dobré, pokiaľ hrám vonku a predsa si tam nepripadám nejako cudzo aj vďaka tejto skutočnosti. Určite som to vnímal počas hry, dodávalo mi to silu a odhodlanie,“ konštatoval urastený obranca, ktorý Šarišanov zarmútil tým, že im strelil vedúci gól hostí. Celkovo aj jeho presvedčivý a spoľahlivý výkon prispel k tomu, že Seničania nováčika hladko pokorili a umocnili tak stúpajúcu formu. „Od výhry nad Michalovcami sme sa odrazili, viac si veríme ako na začiatku, keď to ešte nebolo celkom ono, sme psychicky odolnejší a som rád, že sme aj v Zlatých Moravciach dominovali,“ riekol borec, ktorý síce nepovažuje za svoju hlavnú úlohu strieľať góly, ale napriek tomu sa v minulých sezónach vyznamenal aj v koncovke. Predovšetkým rád využíva svoje fyzické dispozície na úspešné hlavičkové súboje aj pred bránou rivalov a o tom, že nie je mu cudzie zasúvanie lopty do brány súperov ani nohami, presvedčil tiež Prešovčanov. „Tešilo ma, že som pridal do našich radov istú pohodu a bodaj by to takto išlo ďalej. Ako východniara ma trošku aj mrzelo, že Tatran je na tom tak, ako je, veď proti nám mohli zelenobieli docieliť aj lepší výsledok, keby skórovali. Samozrejme, bol som  zvedavý na výkon Dávida Leška, môjho donedávna spoluhráča v Senici,“ pripomenul 25-ročný borec, ktorý na otázku, či sa mu hrá na východe lepšie než inde, riekol: „Asi áno, viem, že ma vždy prídu podporiť naši a táto podpora je vždy cenná.“

Do Senice zamieril z bardejovského klubu ako 18-ročný  v sezóne 2009/2010. Najprv si, pravdaže, hľadal svoje miesto, potom si odkrútil premiéru proti Petržalke a postupne sa dostal do základnej zostavy. Výkonnostne išiel veľmi rýchle hore, odborníci o ňom hovorili ako o veľkom talente slovenského futbalu. Nie div, že si vypýtal neskôr aj miesto v slovenskej dvadsaťjednotke (v jednom zápase bol aj kapitánom tejto družiny) a zaujímali sa oňho kluby z viacerých zahraničných klubu, pričom najmä Taliani mali o jeho služby eminentný záujem.  Pravda, prešiel aj zákrutami svojej kariéry, pričom hlavne zranenie kolena a niekoľkomesačná prestávka  neboli príjemnými skutočnosťami. Aj z toho dôvodu bol na hosťovaní v Hradci Králové či v Nitre, ale Seničania si ho stále chceli udržať a podpísali s ním nový kontrakt. „Je to dobrý pocit, pokiaľ klub vyvíja aktivitu, aby si udržal hráča   a ja som to tak bral. Preto by som bol rád, keby som na oplátku podával také výkony, s ktorými by vládla spokojnosť.“ Na margo  svojich väzieb s Bardejovom R. Pillár riekol: „Bolo by výborné, keby sa aj Bardejovčania prebojovali do najvyššej súťaže a to by som sa potom i ja veľmi tešil.“ Nuž, ktovie, ako by to vnímali tí, s ktorými ako žiačik v šarišskom klube odštartoval svoju púť s koženou...“Rozhodne neľutujem, že som prijal pred rokmi ponuku zamieriť do FK, hoci to nebolo od začiatku také jednoduché pre mladého chlapca,“ dodal Robo Pillár. Ten si želá v aktuálnej sezóne hrať čo najčastejšie a byť zdravým, pričom na góly nemyslí. V kútiku duše však dúfa, že si ho sem-tam nejaký zásah „vyhľadá“.