Zimná príprava prvoligistov Tatrana Prešov sa prehupla do druhej fázy aj čo do počtu prípravných previerok. Z plánovaného počtu siedmich duelov zelenobieli absolvovali viac než polovicu. V prvých troch stretnutiach chýbal na hracej ploche Martin Luberda, objavil sa až vo štvrtom vystúpení proti Pohroniu. Bola za jeho predošlými absenciami nejaká vypočítavosť či nebodaj trenice okolo kontraktu?

 „Vzhľadom na predošlé vleklé zdravotné patálie, ktoré ma prenasledovali dlhý čas, pričom som aj jesennú časť ročníka dohrával s bolesťami kolena, som potreboval individuálny prístup a bolo nutné postupne to zaťažovať. V tréningovom procese som nechýbal, ale prípravné zápasy som spočiatku vynechal, aby sa organizmus postupne adaptoval. Preto som nastúpil až proti Pohroniu na jeden polčas. Možno by som si trúfol aj na celý duel, ale nechceli sme to siliť. Mienim byť fit hlavne na ligu a pomôcť mužstvu,“  rozhovoril sa urastený stopér.

Zaujímalo nás, či aj on mal myšlienky orientované na prípadný odchod zo Šariša. Bol teda medzi tými, čo poškuľovali po odchode z klubu? „Podpísal som kontrakt a zostávam minimálne do leta. Teda aj pôvodná zmluva mala trvanie do konca ročníka, ale je už upravená a prerobená na zamestnaneckú zmluvu.“ Takže neprišiel žiadny vážny záujem kohosi iného o jeho služby? „Pokiaľ sa objaví lákavá ponuka, tak treba nad tým rozmýšľať, no rozhodol som sa zostať, pomôcť tímu a dokončiť robotu, ktorú sme tu začali.“ Takže predsa vás len kontaktovali iné kluby? „Nič konkrétne sa nezjavilo, hoci sa niečo povrávalo.“

M. Luberda by sa rád už zbavil hlavne problémov, ktoré ho v predošlých mesiacoch ťažili a brzdili jeho kariéru. „V jeseni sa to trošku nakopilo, hoci v závere som zápasy zvládal, teraz je to už však v pohode.“

Súpiska Tatrana sa poriadne v ostatnom čase premiešala. Odišli viacerí hráči zo základnej zostavy – P. Jacko, Černák, Wiezik, Trebuňák, Hovančík, Lenárt. Určite to vplýva na nostalgiu u tých, čo zostali. „Hlavne za Paťom Jackom mi je ľúto, ale i za ostatnými, lebo pomohli kolektívu. Škoda, no nedá sa nič robiť.“ Ako vníma M. Luberda aj „kolotoč“ týkajúci sa obsadenia trénerského postu? „Nuž, nejako sa tým nezaoberáme, nie je to naša starosť. Trénuje nás ten, kto je poverený a momentálne je to pán Mišovec. Netušíme, či on bude napokon hlavný kouč, alebo príde predsa len niekto iný. Bez ohľadu na to našou úlohou je makať, trénovať.“

Ako tento bek prezradil, hráči Tatrana sa už tešia na jarnú ouvertúru. „Už sa nevieme dočkať a konečne si zahráme na prírodnej tráve, ktorá nám trošku chýba. Každý chce radšej hrať súťažné duely ako len trénovať a hrať prípraváky.“ Dotkli sme sa i búrania starého štadióna. Iste to hlavne u aktérov vyvoláva zmiešané pocity... „Vidíme to každý deň, ako sa to búra. Na tento stánok sme si privykli, existoval dlho, takže je to také zvláštne. Čo sa dá robiť...“ Nuž, nezostáva nič iné, len sa tešiť na nový štadión. „Ktovie, či tu dovtedy ešte budem,“ pousmial sa Martin Luberda.