Niekedy nezaškodí nechať  si odstup od udalostí a vážnych rozhodnutí. Ľubomír Puhák opustil lavičku treťoligových Giraltoviec po zápase v Krompachoch koncom augusta. Učinil tak preto, lebo nevidel inú možnosť, ako dosiahnuť obrat v zlom počínaní si tímu, ktorý viedol.  Po viac než dvoch mesiacoch sme mu položili pár otázok, ktoré súviseli s jeho abdikáciou.

Môžete špecifikovať dôvody, ktoré vás viedli k odstúpeniu z funkcie trénera MFK Slovan

„Nešlo to podľa mojich predstáv. Aby som bol konkrétnejší, tak začalo to letnou prípravou. Kvôli pracovným povinnostiam hráčov bola nízka účasť na tréningoch, čo sa premietlo v úvodných vystúpeniach. Spravidla sme sa videli viacerí iba  na piatkových tréningoch, no niekedy prišli len traja futbalisti zo základnej zostavy. K dispozícii boli dorastenci, ale tí ešte na túto súťaž nemajú predpoklady. Niekedy som ich však musel postaviť, hoci nespĺňali treťoligové kritériá, lenže bolo nás aj s nimi presne jedenásť, takže inak sa nedalo... Zavše išiel na hraciu plochu ten, kto prišiel, a to bez ohľadu, či mal natrénované alebo nie. K tomu pribudli zranenia a súpiska sa scvrkávala. Bez tréningového procesu sa však nedá hrať takáto súťaž.“

Podobné peripetie ste zažívali aj v minulom ročníku...

„V zime sme dosť natrénovali, všetko vtedy klapalo, boli vytvorené dobré podmienky a tak sme to zvládli. Pravdaže, káder  bol tiež vtedy iný. Teraz to nešlo, skúšal som to zo všetkých strán, ale stále to škrípalo. Nechcem však hovoriť iba negatívne veci.“ 

Počas letnej pauzy bol priestor na doplnenie kádra, no u vás došlo skôr k oslabeniu, že?

„Určite. Mal som predstavu o doplnení súpisky, tlačil som na činovníkov, aby sme doplnili káder o  dvoch-troch vytypovaných jednotlivcov, ktorí boli k dispozícii aj v prípravných zápasoch, ale nedošlo k tomu, aby nás posilnili. Okrem toho sme prišli o Verčimáka či brankára Pellu, ktorí zamierili do iných tímov.“

Lenže na druhej strane došlo k spolupráci s FC Košice, odkiaľ chodia pravidelne hráči zo širšieho kádra vypomáhať...

„To je pravda, ale treba si uvedomiť, že ide o chlapcov, ktorí nemali priestor v druhej lige a tiež im trvalo, kým sa u nás aklimatizovali. Nehovoriac o tom, že som ich nemal poruke v tréningovom procese, prišli iba na zápasy a tak nacvičovať s nimi nejaké herné situácie, štandardky či signály nebolo možné.“

Zrejme u vás postupne dozrievalo konečné rozhodnutie, predpokladáme, že to neprišlo zo dňa na deň. Mýlime sa?

„ Už v lete som hovoril, že to nebude fungovať, lenže nie každý zdieľal môj názor. Ja som chcel rezignovať už skôr – ešte pred Bardejovskou Novou Vsou, ale funkcionári ma presvedčili, že budeme bojovať, tak som sa dal prehovoriť. Avšak potom som nadobudol nadobro dojem, že takto sa to nedá. Urobil som to aj preto, aby sa všetci, čo robia futbal v klube, spamätali.“

Ste v kontakte s klubom, videli ste svojich bývalých zverencov odvtedy v akcii?

„S niektorými si telefonujem. Chlapcov som odvtedy hrať nevidel, ale  chystám sa na ich záverečný jesenný zápas v Prešove.“