Záver septembra a doterajší priebeh októbrových zápolení v najvyššej regionálnej súťaže zastihol kolektív Svitu v o čosi lepšom svetle než v úvodných kolách. Podtatranci dosiahli naposledy  tretiu remízu – druhú po sebe – a pomaličky sa blížia azda k prvému trojbodovému úlovku. Momentálny outsider tretej ligy okupuje síce jasne posledné miesto v pelotóne, ale neskladá zbrane.

Zaujímavé je, že pri zmierlivých výsledkoch tieklo najprv tímu do topánok. Aj v uplynulom meraní síl na domácej  pôde proti Veľkým Revištiam prehrával a potom vyrovnal. To je dôkaz o oduševnenosti hráčov, ktorí neupadajú na duchu napriek zlej bilancii a ani  tomu, že momentálne sú poslední. Trénera Milana Jambora sme sa spýtali, či jeho zverenci sa mocujú viac so smolou ako so súpermi, že dosiaľ ešte stále nevyhrali? „Nehovoril by som o smole, skôr by som vypichol moment kvality a vyspelosti nášho mužstva a otázka stojí tak, či dokážeme ostatným konkurovať a či sme schopní poraziť ich.“ Mimochodom, proti Zemplínčanom Sviťania dosiahli prvý bod na vlastnej pôde. A ktorá remíza sa rodila najťažšie, najúpornejšie? „Nechcel by som to nejako rozlišovať, lebo v každom z tých troch zápasov sme museli o nerozhodný výsledok tvrdo bojovať až do konca. Stále sme  doťahovali stratu, nikdy sme sa neujali vedenia a to nás stálo veľa úsilia i síl, aby sme niečo urobili s nepriaznivým stavom. Všetky tri remízy boli však podľa mňa zaslúžené. A či sme boli v nejakom dueli blízko k výhre? Ani by som nepovedal, skôr sa nazdávam, že sme sa niekedy načahovali po remíze, ale predsa sme dostali gól, ktorý umocnil našu porážku. Napríklad vo Vranove, kde sme inkasovali pár minút pred koncom zásah z pokutového kopu a rovnako v Snine sme dostali jediný gól tesne pred záverom stretnutia.“

Hovorí sa, že prvá výhra zvykne zdecimovaný kolektív nakopnúť. Dosiaľ síce Podtatranci stále len snívajú o trojbodovej méte, ale nás zaujímalo, či predsa len aspoň bodové odrobinky zlepšili sčasti náladu v partii. „Atmosféra sa o čosi zlepšila, ale vieme, že to bude stále ťažké. Veď napríklad najbližšie ideme k lídrovi do Stropkova a predohrávku hráme v Prešove. Urobíme však všetko, čo bude v našich silách, aby sme uhrali čo najlepšie výsledky,“ konštatoval kouč Svitu. Pred časom si poťažkal na diery, ktoré vznikli odchodmi hráčov. Preto spomenul  potrebu rapídneho doplnenia kádra. Niektorí borci z nižších súťaží prišli ešte v rámci možností prestupového kalendára (Paločko, Tvaružek),  aby sa v kádri pohybovalo 15-16 jednotlivcov. „Skúsených a ostrieľaných hráčov sa nám však nepodarilo dotiahnuť. Potrebovali by sme vystužiť každú formáciu, uvidíme, čo sa nám podarí získať v zime. Minimálne šesť-sedem posíl je akútnych.“

Priestor sme dali aj hodnoteniu priebehu ostatného duelu.  M. Jambor naznačil, že skorý inkasovaný zásah bol deprimujúci. „Trvalo nám niekoľko minút, kým sme chytili náš rytmus a vrátili sa späť do diania. Našťastie sme dokázali manko zmazať a do prestávky sme boli i lepším mužstvom. Po zmene strán to bolo vyrovnané, hoci paradoxne súper mal vyloženejšie šance a nastrelil napríklad brvno. Inokedy nás podržal gólman. My sme sa do vyložených možností nedostali, pri prečísleniach nám chýbala lepšia finálna fáza a vzhľadom na priebeh duelu bola deľba bodov objektívna. Predtým v Sabinove sme vychádzali z toho, že domáci nie sú  tiež v najlepšej pohode, lenže boli sme oslabení o niektorých hráčov a tak niektorí, čo dostali možnosť, nastúpili po prvý raz od začiatku zápasu. V prvom polčase Sabinovčania boli lepší, mali niekoľko šancí a mohli rozhodnúť o svojej výhre. Lenže dali iba jeden gól a tak nám ponúkli možnosť na zvrat. V druhom polčase domáci mali hluchú fázu, my sme boli v nej herne lepší a napokon sme aj vo finiši vyrovnali. Dokonca sme mali aj tutovku, keď náš hráč išiel sám na brankára, no netrafil bránu. Keby sme mali viac športového šťastia, ktovie, možno by sme aj naplno obstáli, hoci sotva by sa dalo povedať, že by to bolo spravodlivé.“