Slovenský reprezentačný tím do 19 rokov zakončil svoje účinkovanie na 40. ročníku medzinárodného mládežníckeho turnaja SBS Cup víťazstvom. Slováci po "penaltovom" rozstrele 5:4 nad domácim výberom mesta Shizuoka (v riadnom hracom čase sa zápas skončil remízou 0:0) a triumfe na 19-kou Kostariky 2:0 zvíťazili aj nad 19-kou Japonska 1:0 a v konečnej tabuľke získali prvenstvo (8 bodov). Na ďalších priečkach skončili tímy Shizuoka Youth (6 bodov), Kostarika „19“ (3 body) a Japonsko „19“ (1 bod). Po návrate na Slovensko nás zaujímal Jožko VAJS, aktuálne pôsobiaci v MFK Zemplín Michalovce, humenský futbalový odchovanec.
Jozef Vajs na turnaji nastúpil vo všetkých troch stretnutiach. Pri remíze so Shizuokou v základnej zostave (bol striedaný v 41. minúte Kosorínom, hralo sa 2 x 40 min.), proti Kostarike 2:0 nastúpil v 74. minúte (striedal Krelu) a proti Japonsku vybehol na trávnik v 79. minúte (striedal Šušolíka).
Ako na vás medzinárodný turnaj SBS Cup zapôsobil? Naplnili Japonci svoju typickú organizačnú precíznosť? "Fenomenálne zo všetkých strán. Japonci mali organizačne všetko dopodrobna prichystané, môžem povedať, že až do bodky. Akoby ich nič nemohlo prekvapiť. Hrali sme na veľkých až mohutných futbalových štadiónoch, najkrajším bol posledný zápas s Japonskom s kapacitou zhruba 50 000 divákov. Krásne zážitky."
Prejdime k samotnému dianiu na zelenom trávniku. Shizuoka 0:0 (pk 5:4), Kostarika 2:0, Japonsko 1:0... "Prvý zápas skončil bezgólovo, no herne sme ho mali pod kontrolou. Loptu sme mali v moci podstatne viac, chýbala nám však efektivita v útočnej fáze. Penalty sú lotériou, my sme ich zvládli lepšie, aj psychicky v hlavách. Proti Kostarike sme začali aktívne, prvých dvadsať minút sme hrali vo vysokom presingu, strelili sme dva góly a to nám aj vyhralo zápas. Od druhého gólu však prebral iniciatívu súper, zatlačil nás a snažil sa o kontaktný gól. Nepodaril sa mu, defenzívne úlohy sme zvládli úspešne. Japonci boli od začiatku lepším mužstvom, dirigovali hru, my sme sa poctivo presúvali, snažili sa narúšať ich kombinačné akcie. Hrozili sme z brejkov, vyskytli sa nám dva nájazdy na brankára, no ten ich zlikvidoval. To bolo do prestávky. V druhom polčase sme v osobných súbojoch pritvrdili, Japonci začali aj ľahké lopty strácať, prišiel náš rohový kop, brankár vo vzdušnom súboji prehral, náš stopér výborne prihral loptu na hranicu šestnástky voľnému Hercovi, ktorý „lobáčikom“ prekonal domáceho hráča na bránkovej čiare. Najtesnejší náskok sme už nepustili, vyhrali sme zápas i turnaj. Vo všetkých troch stretnutiach nám veľmi dobre pracovala defenzíva, svedčí o tom vždy čisté konto."
Aká bola víťazná oslava, emócie? Slovensko „19“ sa zaradilo na listinu víťazov k mládežníckym reprezentáciám Brazílie, Argentíny, Paraguaju či Chorvátska. "Celý turnaj a víťazstvo k tomu som si plne užil. Bola to moja rozlúčka s mládežníckou „repre“, so všetkými chalanmi, lebo v takomto zložení sa už spolu nestretneme. Keď to vezmem do úvahy, že sme sa zaradili k Brazílii či Argentíne, je to super porovnanie. Turnaj bol veľmi náročný, zvládli sme ho, odmena v podobe konečného víťazstva bola zaslúžená."
Na okraj turnaja. Let do Tokia bol 8-hodinový, čakal vás tak časový posun, vysoké teploty – cca 38°C a k tomu extrémna vlhkosť vzduchu. "Nebolo to jednoduché, ale po dni-dvoch sme si zvykli. Najťažšie to bolo so spánkom, pretože po prílete sme nemohli ísť hneď spať, čakali sme až na večer, na ďalší večer bolo náročné prinútiť organizmus k spánku. Až tretí deň to už bolo fajn. Tréner nás však nastavil futbalovo, že nemáme riešiť nespavosť, ale sústrediť sa na súperov. Cestovali sme tam kvôli futbalu."
Aké dojmy máte z Japonska? "Len a len a pozitívne. Bola to moja prvá návšteva Japonska, veľmi si túto možnosť vážim, lebo hocikto sa tam počas celého života nedostane. Ľudia sú veľmi priateľskí a prívetiví, naučili sme sa každému klaňať. Ubytovanie i strava na dobrej úrovni, nebolo čo vytknúť. Áno, samozrejme učili sme sa aj jesť paličkami."
Japonsko je krajina vychádzajúceho slnka. Je tam východ slnka iný než u nás? "Raz sme si naschvál privstali, aby sme práve východ slnka zachytili, uvideli na vlastné oči. Neviem, či na mňa zapôsobilo nejako ináč, ale bolo to zaujímavé, pekné ráno, uvedomil som si, že kým ja sa teraz pozerám na východ slnka, na Slovensku je ešte noc, tma."
Aké darčeky budú pripomínať japonský futbalový úspech? "Klasika - čiže pohľadnice, magnetky, samozrejme paličky a krásna medaila."
Bolo toto turnajové víťazstvo pre Jozefa Vajsa darčekom k 19. narodeninám (20. augusta)? "Určite áno. Zažil som krásnu rozlúčku s mládežníckou reprezentáciou Slovenska, na kvalitne obsadenom turnaji, s víťaznou medailou. Lepšie to už dopadnúť nemohlo."
Aké sú vaše ďalšie reprezentačné plány? "Dostať sa do 21-ky. Ale to musím v prvom rade hrávať ligu za A-mužstvo."