Každého ide šľak trafiť, ak sa mu dlhší čas nedarí podľa predstáv a zámerov. Aj futbalisti Zámutova sú v ostatnom čase v podobnej situácii a v zlej konštelácii psychiky, lebo na štvrtoligových trávnikoch  v skupine Sever z kola na kolo strácajú dych aj body. Naposledy sa tešili z bodového zisku – navyše plného – v piatom kole a odvtedy sú stále obetným baránkom pre súperov.

Inak tomu nebolo ani v uplynulom meraní síl v domácom prostredí, kde privítali Raslavičanov. Kým hostia sú rozbehnutí a darí sa im, pre domácich to nebol vydarený reparát na získanie opätovnej sebadôvery. Hrajúci tréner Marek Semanič, ktorý pripravuje mužstvo na vystúpenia vedno s kapitánom tímu a brankárom Miroslavom Žofčákom, sa domnieval, že zápas bol vyrovnaný. „V prvej fáze sme boli možno aj lepším celkom, ale s pribúdajúcimi minútami nám očividne ubúdali sily. Nemáme natrénované a tak sa dopredu dostával súper, ktorý využil aj svoje šance.“ V tomto momente sme ho museli prerušiť a načrieť do zaujímavej témy, akou je tréningový proces. Ako je známe, kolektív FK Tatran je už dlhší čas špecifický v tom, že sa spravidla schádza iba na zápasoch a tréningové jednotky počas zápolení sú preň tabu. „Nuž, v minulom mesiaci sme trénovali raz do týždňa, nie je to však žiadna sláva. Je to problém, lebo chlapci dochádzajú aj z Prešova, kým by došli po zamestnaní na štadión, už by bola aj tma.“ Je však jasné, že takto ďalej to nemôže ísť, pokiaľ si Zámutov chce udržať štatút štvrtoligistu. „To je jasné, už sme na to prišli, lebo strácame nielen takticky, ale hlavne kondične. Rezervoár síl je značne oslabený a vo viacerých zápasoch sme na to doplatili. Pokiaľ ide o uplynulé vystúpenie, tak od hostí som čakal viac a bol som sám prekvapený, že sprvoti sme boli iniciatívnejší práve my, ale neskôr sa ukázala sila a kvalita rivala. Je to naozaj dobré mužstvo.“

 Položili sme  M. Semaničovi jednoduchú otázku s náročnejšou odpoveďou: Čo najviac bráni v tom, aby kolektív zbieral body? „Sme málo efektívni, zakončovanie nám nejde. Oproti začiatku sezóny doplácame práve na to. Predtým sme hrali slabšie, ale v streľbe nám to išlo lepšie. Teraz si v poli počíname vyspelejšie, ale výsledky sú chabé, nedostatočné, horšie využívame šance. Navyše v záverečných minútach zápasov nám chýba energia.“

 Dlhá séria bez radosti všetkých trápi. Vraj tím nikde neurazil šťastenu. Niekedy to boli smoliarske porážky, napríklad v Ľuboticiach, kde Zámutov po prvom polčase viedol, ale minimálne o bod prišiel v hodine dvanástej z pokutového kopu. „Trápi nás hlavne to, že nie sme jednoznačne slabším tímom, najmä spočiatku držíme s každým krok a dokonca sme v niektorých momentoch i futbalovejší, ale zlom spravidla prichádza po zmene strán, keď nám dochádza para a nestačíme už držať krok s konkurenciou.“ Niekedy sa stalo, hlavne v zápasoch vonku, že nie je nadostač hráčov, na vine sú pracovné povinnosti či iné dôvody, predovšetkým zdravotné. Paradoxné je, že mužstvo získalo posily na stopérsky post, ale zrejme by bola akútnejšia výpomoc do ofenzívy. Zodpovední sa už zamýšľali aj nad zmenou taktiky, pričom prevažuje viac defenzívna orientácia. „I tak to ale nevychádza,“ pripomenul dosť skleslo jeden z aktérov v zámutovskom drese.