Štyri zápasy – štyri remízy. Taká je bilancia druholigových futbalistov Popradu v ostatných meraniach síl so svojimi súpermi. Už to vyzerá pomaly na nejakú kliatbu, ktorá sa spustila na Podtatrancov a sami si dávajú otázku: Kedy konečne vyhráme? Nuž, určite príde aj takéto obdobie, ale mužstvo je netrpezlivé, nechce dlho čakať na ďalší trojbodový zápis. Aj preto, aby nevznikla veľká strata na najlepších, lebo to by bolo deprimujúce.

V ostatných štyroch vystúpeniach v druhej najvyššej súťaži dali hráči FK iba jeden gól. To už nemožno hovoriť o náhode, ale pravda je i taká, že popri nemohúcnosti premieňať gólové šance sa do cesty priplietla aj obrovitánska smola. Aj v uplynulom  zápase na domácej pôde Popradčania mali niekoľko tutoviek, aby rozhodli o svojom úspechu, ale namiesto toho, aby lopta skončila v sieti hosťujúceho brankára, nachádzala si podchvíľou všakovaký iný cieľ, len nie ten správny. „Nuž, hosťujúci gólman si naozaj dobre postavil svoju bránu, lebo o niekoľkokrát sme trafili konštrukciu jeho svätyne,“ uviedol pri vstupnom hodnotení jeden z aktérov duelu Miroslav Poliaček. Aj jeho trápilo, ako tento súboj dopadol a domnieval sa, že domáci boli jednoznačne lepší ako súper z Bardejova.

„Tento zápas sa niesol v znamení toho, či sa šťastena prikloní na našu stranu alebo nie. Mali sme dve-tri naozaj obrovské možnosti, triafali sme žrde aj brvno. Rozhodovali teda centimetre a to je vec, ktorú nikto z nás nemôže ovplyvniť. Buď to zakončovateľ má tam hore „vyriešené“ alebo nie. Lopta sa odrazila tesne pred čiaru a nešla do brány. Škoda.  Navyše sa vyskytli viaceré nájazdy, niekedy dobre zasiahol ich brankár, takže sme mali naozaj blízko  tomu, aby sme naplno obstáli, ale stále nám to akosi nie je súdené. Mrzí nás to o to viac,, že nehráme zle, ale napriek tomu nám body utekajú.“ Hostia síce tiež chceli skórovať a dostali sa k zakončeniu, no ich možnosti, ktorých bolo podstatne menej, sa tiež neskončili radosťou. „Najbližšie boli k skórovaniu na začiatku prvého i druhého polčasu. Medzitým si už nevypracovali žiadne čisté príležitosti. Povedal by som tak, že Bardejovčania si nepočínali zle, ale dávali sme si na nich v defenzívnej činnosti pozor a eliminovali sme väčšinu ich náznakov dostať sa do vyloženej možnosti.“ Podľa M. Poliačeka tento zápas bol živší ako predošlé, bolo viac vzruchu a to aj zásluhou hostí, ktorí chceli hrať aktívne, útočne, odvážne. „Obaja mali záujem o hru. O to, aby si divák prišiel na svoje. To bolo pre úroveň zápasu len a len dobré,“  dodal skúsený borec, pričom na otázku, či viac kumštu ukázal líder z FC VSS Košice, ktorý prednedávnom pod Tatrami tiež uhral rovnaký rezultát,  alebo Bardejov, naznačil, že to bol zrejme ostatný rival. „Proti Košičanom som nehral, bol som vtedy chorý, ale počul som, že vtedy hostia neboli takí nepríjemní.“

 Nuž, pre tím FK  to bol prvý druholigový zápas pod vedením nového trénera Františka Šturmu. Nevyšiel celkom podľa želania, ale známe príslovie o tom, že nová metla dobre zametá, sa nie vždy musí do bodky naplniť. „Absolvovali sme niekoľko tréningov pod vedením skúseného kouča, ktorý nastavil isté pravidlá a verím, že sa postupne ešte viac vzájomne oťukáme. Iste to bude len na prospech nášho výkonu, keď nás tréner dopodrobna spozná. A čo chýba k tomu, aby sme konečne pretrhli nepriaznivú niť? Možno sme predtým trošku urazili šťastenu a niektoré veci nezvládli tak ako sme mali, ale v uplynulých súbojoch to už bolo naozaj dobré. Boli sme lepší a zaslúžili sme si viac bodov. Verím, že najbližšie to už príde, nakopneme sa a budeme zbierať body,“ pripomenul M. Poliaček.